Vyše šesťdesiat protikrízových opatrení a zatiaľ minimálny preukázateľný efekt. Asi tak sa dá stručne zhrnúť doterajší boj slovenskej vlády s hospodárskou krízou. Zo štatistík využívania jednotlivých protikrízových opatrení, ktoré zverejnilo ministerstvo práce, vyplýva, že najväčší záujem medzi firmami je zatiaľ o príspevok na udržanie zamestnanosti. Ten dostane firma vo forme odpustenia odvodov, ak nezruší pracovné miesta, ktoré sú "na odstrel", no namiesto toho skráti pracovný čas a za voľné dni zamestnancom poskytne náhradu mzdy najmenej 60 percent. Keď firmy preukážu, že vytvorili nové pracovné miesta, štát im na ne odpustí odvody. Spolu tak podporí päťtisíc pracovných miest. O odvodové úľavy pre živnostníkov zatiaľ záujem nie je. Prihlásil sa iba jeden.
Úľavy pomohli, nevieme ako
Príspevkov na udržanie zamestnanosti v marci a apríli Ústredie práce schválilo asi 15-tisíc. Šéfka rezortu Viera Tomanová za tým vidí práve vládne opatrenie. Skrátený pracovný čas však viaceré firmy, medzi nimi napríklad žilinská automobilka Kia, využívali aj predtým, ako štát toto opatrenie zaviedol. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov zásah štátu do určitej miery pomohol, nedá sa však jednoznačne povedať ako. "Rozhodne to tomuto opatreniu pripísať nemožno. Zatiaľ som nevidel žiadnu dopadovú štúdiu, ktorá by dokazovala, ktorým firmám a ako to pomohlo," povedal tajomník únie Martin Hošták. Zároveň upozornil, že veľké firmy odrádza od tejto dotácie horná hranica pre jej čerpanie, ktorá je 200-tisíc eur. "Pre veľkú firmu táto suma predstavuje sotva týždenné mzdové náklady." Počas nasledujúcich troch rokov po čerpaní tejto úľavy by navyše firma už o žiadnu štátnu pomoc žiadať nemohla. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren vidí problém aj v administratívnej náročnosti. "Štát núti firmy klamať. Jeden z formulárov je čestné vyhlásenie, že firma nie je v existenčnom ohrození, čo popiera samotnú podstatu tohto opatrenia," pripomína.
Malým firmám "sedia" živnosti
Malí podnikatelia však majú problém využiť odvodové úľavy, ktoré by dostali, ak by neprepúšťali. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku totiž v porovnaní s veľkými firmami vedia na pokles objednávok zareagovať ťažšie, keďže na rozdiel od nich nevedia presúvať ľudské zdroje medzi jednotlivými zákazkami a prevádzkami. Skôr ako skrátený pracovný čas a náhradu 60 percent mzdy preto uprednostňujú prechod zamestnancov na živnostenský pomer, ktorý je menej náročný na platbu odvodov a pri ktorom riziko podnikania prechádza čiastočne na pracovníka. "Malé podniky na krízu reagujú znížením pracovných miest alebo prechodom na vzťah živnostník - živnostník," hodnotí Sirotka.
Podporu živností malo priniesť ďalšie protikrízové opatrenie - odpustenie zdravotných odvodov na 22 mesiacov a sociálnych odvodov na štyri mesiace. Podmienkou takejto podpory je, aby bol žiadateľ minimálne tri mesiace nezamestnaný. Za dva a pol mesiaca, odkedy táto úľava platí, však o ňu požiadal len jeden človek. Podľa Sirotku je však na hodnotenie tohto opatrenia priskoro, keďže veľa ľudí môže ešte čakať, kým im uplynie trojmesačná lehota. "Žiadali sme, aby tie tri mesiace boli vypustené. Táto podmienka je zbrzďujúca," povedal.
Podľa Chrena je scestná už samotná myšlienka "urobiť z nezamestnaných podnikateľov". Ak niekto o tento príspevok požiada, budú to podľa neho kvalifikovaní ľudia, ktorí prišli o prácu. Mnohí z nich však budú mať ešte pol roka po prepustení nárok na podporu v nezamestnanosti. "Nizkokvalifikovaní o takýto príspevok žiadať nebudú a pri kvalifikovaných, ktorí prišli o prácu, to ešte nejaký čas potrvá. Zatiaľ ešte neboli existenčne prinútení."
Niektoré opatrenia pomáhajú
Pri niektorých opatreniach však ekonómovia vidia pozitívny prínos už dnes. "Sú nimi napríklad skrátenie času vrátenia DPH, ktoré podnikateľom znižuje náklady na financovanie a zvyšuje zdroje na investície, zvýšenie hranice registrácie pre platbu DPH, zjednodušenie účtovníctva pre živnostníkov s nižším obratom či vyšší jednorazový odpis majetku od daňových nákladov," hovorí analytik INESS Richard Ďurana.
Podľa analytika Ineko Petra Goliaša ekonomike pomohlo aj zvýšenie odpočítateľnej položky pri dani z príjmu a zvýšenie zamestnaneckej prémie, teda štátneho príspevku, ktorý k platu dostáva zamestnanec s nízkym platom. Obe tieto opatrenia totiž zvýšili pracujúcim ich čisté príjmy.