| Komentár HN |
| Hasme, čo nás (ešte) nepáli S radou "čo ťa nepáli, nehas" sa nedá vždy súhlasiť. Minimálne nie u tých, ktorí sú pri moci. Tí by mali robiť okrem tých krátkodobých a efektných rozhodnutí aj tie efektívne a strategické. |
Chcú reformu
Agentúra GfK Slovakia spravila v druhom polroku 2007 pre spoločnosť AXA prieskum na vzorke 300 pracujúcich nad 25 rokov a 300 dôchodcoch. Deväťdesiat percent z pracujúcich Slovákov tvrdí, že penzie sú v kríze a potrebujú zmeny. "Dosah demografického vývoja je zásadný," hovorí finančný riaditeľ spoločnosti Peter Socha. Podľa neho si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to bude 1,1 pracujúceho človeka. "Pri súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia by v roku 2050 museli naše odvody vzrásť zo súčasných 18 na približne 40 percent," upozorňuje Socha.
Podľa Borisa Vaňa z Výskumného demografického centra je proces starnutia v najbližších desaťročiach nezvratný. Hoci sa u nás v posledných rokoch rodí mierne viac detí než zomiera ľudí, nestačí to. "V pôrodnosti by musela nastať taká dramatická zmena, ktorá je absolútne nereálna," hovorí Vaňo. Očakáva, že o pár rokov sa trend zvyšujúcej sa pôrodnosti aj tak zastaví, čo je podľa neho dané vekovou štruktúrou obyvateľstva. Okrem toho ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku a kvôli vzdelaniu neskôr začínajú pracovať.
Krízu priznávajú oba tábory
Opozičná poslankyňa za SDKÚ-DS Iveta Radičová považuje za problém to, že rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký. Do parlamentu preto plánuje predložiť návrh, aby štát garantoval minimálny dôchodok. "Tento základný dôchodok alebo nultý pilier by mal každý občan bez ohľadu na to, koľko bol alebo nebol schopný do systému prispievať," vysvetľuje Radičová. Platil by sa zo štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania k základnému dôchodku navyše, by získali z poistného systému ako zásluhový dôchodok. Na ten by si sporili v druhom pilieri. Predtým, ako Radičová návrh predloží, chce dosiahnuť dohodu aj s koalíciou.
Koaličný poslanec za ĽS-HZDS Jozef Halecký tvrdí, že už tri roky volá po zmenách. V druhom pilieri by si mali podľa neho sporiť len tí, ktorí majú príjem nad 1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov by sa mal podľa neho zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6. Na svoje návrhy zatiaľ Halecký nenašiel koaličnú podporu. "Nikto z tých, ktorí by to mali počuť, to nepočuje," kritizuje Halecký. Podľa neho však podobné zmeny modernú spoločnosť v najbližšom období neminú. "Reálne to zvykne robiť, mať odvahu a zrealizovať to skôr stredopravá vláda než stredoľavá," uvažuje Halecký. Priznáva totiž, že v prvých rokoch by mohli byť zmeny vnímané v spoločnosti aj negatívne.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani kompletné výsledky prieskumu nepozná. Pokiaľ však platí, že 90 percent opýtaných pracujúcich tvrdí, že dôchodkový systém je v kríze, "znamená to, že dôchodková reforma vykonaná predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele, medzi ktoré patrí napríklad aj vyriešenie údajnej demografickej krízy".
Nepopulárne kroky
Radičová aj Halecký sa zhodujú, že okrem ich návrhov bude nevyhnutné skôr či neskôr zvýšiť aj vek odchodu do dôchodku. Podľa prieskumu to väčšina Slovákov očakáva, hoci s tým nesúhlasí. Podľa analytika INEKO Petra Goliaša by mala vláda naplánovať postupné odďaľovanie penzie na pätnásť až dvadsať rokov dopredu, aby v budúcnosti nedošlo k skokovým zvýšeniam. Podľa neho sa môže Sociálna poisťovňa dostať do problémov už tento rok. "Spomalenie rastu miezd a nárast nezamestnanosti totiž zníži jej plánované príjmy a bude mať menej peňazí na rýchlo rastúce dôchodky," vysvetlil Goliaš.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Vaňo z demografického centra hovorí, že každý odklad opatrení spôsobí v budúcnosti v spoločnosti problémy.
Hoci sa súčasná vláda nechystá v krátkom čase spraviť tieto podľa analytikov zásadné a potrebné zmeny, na jej popularite sa to asi neodrazí. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že politici v budúcoročných parlamentných voľbách skôr občanov oslovia témami, ktoré sa ich týkajú bezprostrednejšie. Tými budú pravdepodobne návrhy, ako riešiť dosahy krízy, napríklad nezamestnanosť.