29.05.2008, 00:00

Ekonomický potenciál kraja rastie

Zaužívaným a najbežnejším ukazovateľom hodnotenia miery vyspelosti ekonomiky, intenzity rozvoja a miery životnej úrovne je hrubý domáci produkt (HDP).
Priemer HDP na obyvateľa v roku 2004 predstavuje v parite kúpnej sily 56,7 percenta priemeru EÚ 27. Iba Bratislavský kraj v rámci Slovenska dosahuje hodnoty nad priemerom EÚ 27.

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patrí k stredne výkonným regiónom Slovenska. Tvorba hrubého domáceho produktu v období rokov 2000 až 2004 mala stúpajúci trend, čo naznačuje progresívny vývoj regionálnej ekonomiky.
V roku 2001 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 108 628 miliónov Sk v bežných cenách, v roku 2004 bol 142 185 miliónov Sk v bežných cenách, čo v prepočte na obyvateľa predstavuje 204 935 Sk v bežných cenách. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavuje 10,49-percentný podiel na vytvorenom HDP v SR.
Vzájomné porovnanie krajov v rámci Slovenska z hľadiska tvorby HDP v miliónoch Sk v bežných cenách charakterizujúce veľkosť Žilinského kraja z hľadiska jeho ekonomickej sily ukazuje tabuľka.
Ukazovateľ, ktorý umožňuje porovnanie krajov podľa ich skutočného ekonomického potenciálu a výkonnosti, je výška vytvoreného HDP prepočítaného na obyvateľa.
V Žilinskom kraji je možné sledovať priaznivý vývoj v tvorbe HDP na obyvateľa, kde Žilinský kraj v roku 2004 vykazoval v rámci Slovenska najvyššie tempo rastu -- index 113,62 (v roku 2003 index 106,91). Trend tvorby HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily, ktorý slúži na účely medzinárodného porovnania a taktiež na určenie spôsobilosti kraja (regiónu) na čerpanie finančnej a inej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ, vykazuje rast. Žilinský kraj však stále dosahuje hodnoty pod priemerom Slovenska. V roku 2004 bol v kraji zaznamenaný nárast oproti roku 2003 (index 109,24), ktorý bol vyšší ako hodnota dosiahnutá v SR (107,40).

Hrubá pridaná hodnota
V Žilinskom kraji bola v roku 2004 vyprodukovaná hrubá pridaná hodnota v objeme 127 016 miliónov Sk, čo predstavuje 10,49-percentný podiel na hrubej pridanej hodnote vyprodukovanej v Slovenskej republike.
Napriek zníženiu dynamiky, trend rastu je viditeľný aj v ďalšom sledovanom ukazovateli výkonnosti regionálnej ekonomiky, ktorým je tvorba hrubého fixného kapitálu. Tá v roku 2004 dosiahla 38 432 milióna Sk v bežných cenách (11,75 percenta SR), čo predstavuje 3. miesto v rámci Slovenska.

Priame zahraničné investície
Výkonnosť ekonomiky kraja pozitívne ovplyvňujú aj priame zahraničné investície. Podľa porovnania stavu priamych zahraničných investícií ku koncu roka 2005 sa Žilinský kraj v rámci Slovenska nachádza na 3. mieste s podielom 7,17 percenta za Bratislavským a Košickým krajom, tesne pred Trnavským krajom. Táto pozícia je spôsobená najmä zvýšeným prílevom investícií v roku 2005 (KIA), ktorý prekonal dovtedy najvyšší prílev z roku 2002.
Pozitívny vplyv na vývoj všetkých sledovaných ukazovateľov (HDP, hrubá pridaná hodnota, hrubý fixný kapitál) mali zahraničné investície smerované na územia Žilinského kraja. Pretože uvedené ukazovatele sú publikované s dvojročným oneskorením a problémom je ich dostupnosť pre kraj v rámci Slovenska v rokoch 2005 až 2006, údaje neodrážajú vplyv poslednej veľkej investície z roku 2006 (KIA) a taktiež vnútroregionálne rozdiely.

Štruktúra hospodárstva
Rozhodujúcimi sektormi hospodárstva Žilinského kraja sú priemysel a stavebníctvo.
Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje prítomnosť priemyselných zón Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy.
Vývoj štruktúry hospodárstva Žilinského kraja je v posledných rokoch charakterizovaný postupným posilňovaním odvetvia služieb.
Priemysel
Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Dôležitým ukazovateľom úrovne priemyselnej výroby sú tržby za vlastné výkony a tovar. Priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar 114,457 miliardy Sk. Podiel kraja na celoslovenskom objeme tržieb (8,4 percenta) bol piaty v poradí krajov.
Z územného hľadiska najvyššie tržby za vlastné výkony a tovar sa dosahujú v okrese Žilina (31,7 percenta). Viac ako desiatimi percentami sa podieľajú okresy Martin (14,8 percenta) a Ružomberok (16,4 percenta). V týchto okresoch je vysoko koncentrovaná výroba.
Medzi rozvinuté priemyselné oblasti patrí aj Liptovský Mikuláš, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín. Menej rozvinutá je severná časť regiónu Orava, Bytča a Čadca. Okres Turčianske Teplice je bez veľkých nosných podnikov a hospodárske zameranie okresu je zamerané na poľnohospodárstvo, kúpeľníctvo.
Na tržbách za vlastné výkony a tovar v Žilinskom kraji najväčší podiel tvorila:
-- výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody 21,4 %,
-- výroba celulózy, papiera a výrobkov z neho 16,8 %,
-- výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných 13,2 %,
-- výroba komunikačných zariadení 6,9 % a
-- výroba potravín 6,8 %.
Podľa odvetví najvyšší rast tržieb za vlastné výkony a tovar oproti roku 2004 sa dosiahol
v Žilinskom kraji:
-- vo výrobe presných prístrojov o 114,1 %
-- v ťažbe ostatných nerastov tržby o 53,1 %,
-- vo výrobe elektrických strojov inde neklasifikovaných o 39,7 %,
-- v spracúvaní dreva o 30,1 %,
-- vo výrobe potravín o 18,3 %,
-- vo výrobe výrobkov z gumy a plastov o 17,8 %,
-- vo výrobe kovových výrobkov o 17,7 %,
-- vo výrobe strojov a zariadení inde neklasifikovaných o 16,6 %,
-- vo výrobe nekovových minerálnych výrobkov o 11,5 % a
-- vo výrobe nábytku a výrobe inde neklasifikovanej o 11,3 %.
Tržby za vlastné výkony a tovar výrazne poklesli vo výrobe kovov o 43,3 percenta. Väčší pokles bol i vo výrobe ostatných dopravných zariadení o 21 percent, vo výrobe komunikačných zariadení o 19,8 percenta, vo výrobe textílií o 13,3 percenta, vo výrobe chemických výrobkov o 9,9 percenta.
Z hľadiska váhy podnikov podľa počtu zamestnancov v priemysle najväčší podiel z objemu tržieb za vlastné výkony a tovar mali podniky s 1 000 -- 1 999 zamestnancami (23,6 percenta). Podniky s počtom zamestnancov 500 -- 999 sa podieľali 14,8 percenta a podniky s 250 -- 499 zamestnancami 11,4 percenta.
Vo vývoji pridanej hodnoty bol dosiahnutý v Žilinskom kraji priaznivý trend rastu. Oproti roku 2001 vzrástla o 19,5 percenta. Najvyššiu dynamiku zaznamenal okres Žilina, ktorý má aj najvyšší podiel na pridanej hodnote priemyslu kraja. Najnižší podiel má okres Turčianske Teplice -- 0,5 percenta.
K priaznivému vývoju priemyslu prispeje aj nábeh nových kapacít hlavne v automobilovom priemysle. V roku 2006 začala výrobu automobilov spoločnosť KIA Motors Slovakia, ktorá plánuje na svoju investíciu v Žiline vynaložiť približne 1,2 miliardy Sk.
Rast automobilového priemyslu vyvolal rozvoj subdodávateľských kapacít na výrobu komponentov a náhradných dielcov pre automobilový priemysel.

Diverzifikácia priemyslu
Priemysel Žilinského kraja je diverzifikovaný so zastúpením rôznych odvetvových agregácií:
Výroba potravín a nápojov má svoje stabilné postavenie. Po poklese tržieb za vlastné
výkony a tovar v roku 2004 tieto medziročne vzrástli o 13,2 percenta a v roku 2005 dosiahli 7,777 miliardy Sk. Medzi popredné podniky v kraji patrí: Hyza Žilina, PEZA Žilina, Ryba Žilina, Friesland Slovensko pobočka Žilina, Kofola Rajecká Lesná, Pivovar Popper Bytča, Liptovská mliekareň Liptovský Mikuláš, Liptovské pekárne a cukrárne Včela - Lippek k.s. Liptovský Mikuláš, St. Nicolaus, Liptovský Mikuláš, Tvrdošínska mliekareň, Kysucké pekárne Čadca.
Výroba kovov a kovových výrobkov -- odvetvie reprezentujú hlavne OFZ Istebné, KLF-ZVL MTK Martin, KLF -- ZVL Kováčňa Kysucké Nové Mesto, Nová Zlievarenská Spoločnosť Martin, Kovohuty Dolný Kubín, Precismetal Žilina, MC-Metal Žilina, Elektrovod Žilina.
Strojársky priemysel patrí medzi najdôležitejšie odvetvia kraja. Vzhľadom orientáciu slovenského strojárstva na automobilový priemysel perspektívu má najmä výroba komponentov, pričom nosnou skupinou výrobných odborov je výroba ložísk, prevodoviek.
V rámci strojárstva (výroby strojov a zariadení) dominuje INA Kysuce Kysucké Nové Mesto, Kinex -- KLF Kysucké Nové Mesto, Kinex Bytča, Kinex -- Strojáreň Kysucké Nové Mesto, GGB Slovakia Sučany, Glacier Tribometal Slovakia Dolný Kubín, ZTS Strojárne Námestovo, Drevoindustria Mechanik Žilina.
Výrobu ostatných dopravných zariadení reprezentujú ŽOS Vrútky, Compel Rail Martin.
Automobilový priemysel sa stáva hnacím motorom rastu ekonomiky kraja. V súčasnosti sa už začalo s výrobou osobných automobilov v novom závode juhokórejskej spoločnosti KIA Motors Slovakia a jeho subdodávateľov, napríklad Hyundai Mobis, Hysco a Donghee Slovakia v Strečne. Automobilový priemysel zastupuje aj Volkswagen Slovakia BU Martin.
Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberá aj AVC Čadca, Montservis Žilina, Craemer Liptovský Mikuláš.
Elektrotechnický priemysel je jedným z najdynamickejších odvetví. Na tržbách za vlastné výkony a tovar sa podieľa 10,1 percenta. V poslednom období do Žilinského kraja zamierilo niekoľko významných investorov elektrotechnického priemyslu. Významné centrá elektrotechnickej produkcie sú: -- v Liptovskom Hrádku (Tesla Liptovský Hrádok, a. s., Liptovský Hrádok; Alcatel Slovakia, a. s., Liptovský Hrádok),
-- Trstenej (Panasonic Electronic Devices Slovakia, s. r. o., ELKOND HHK, a. s., Trstená; VIDOX, a. s., Trstená; OVP Orava, s. r. o.) a Nižnej (XPS Slovakia, s. r. o., HS electronic spol. s r. o. Nižná)
-- Námestove (Punch Campus Námestovo, spol. s r. o.).
Farmaceutický priemysel -- Hoechst -- Biotika, spol. s r. o., Martin.
Chemický priemysel -- je zastúpený Aquachemia Žilina a Paderteg Slovakia Nižná. Chemický priemysel zaznamenáva útlm a do popredia sa dostáva výroba výrobkov z gumy a plastov -- Rubena Slovakia Predmier, DKI Plast Žilina, Quinn Plastics Slovakia Žilina, Tvarovanie PCHZ Žilina.
Spracúvanie dreva má rozvinutú surovinovú základňu. Má dynamický rast, medziročne vzrástlo o 30,9 percenta. Hlavnými predstaviteľmi tohto odvetvia sú najmä podniky: Swedwood Slovakia, odštepný závod Jasná, Rettenmeier Tatra Timber Liptovský Hrádok, Drevomax Liptovský Mikuláš, Turzovská drevárska fabrika Turzovka, Drevoindustria Súľov Bytča, Fracho Kysucké Nové Mesto, závod Oščadnica; K-TEN drevo Makov, Drevodom Rajec, Drevoindustria Oravská píla Oravská Polhora.
Výrobu nábytku reprezentujú -- Tatra nábytkáreň Martin, Vital Žilina, Fines Žilina, Thermospor Liptovský Mikuláš.
Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera. Na tržbách za vlastné výkony a tovar sa podieľa 16,7 percenta. Rozhodujúci podiel na tržbách majú Mondi Business Paper SCP Ružomberok, Tento Žilina.
Polygrafický priemysel -- hlavným reprezentantom tohto odvetvia je Neografia Martin, výrobca farebných publikácii a časopisov.
Odvetvie ľahkého priemyslu -- textilný, odevný, kožiarsky, obuvnícky priemysel. Zastúpenie má Makyta Púchov, závod v Bytči a Námestove. Závod v Žiline bol od marca minulého roka zrušený a nástupníckou firmou je Bentex, ktorá bude v prenajatých priestoroch Makyty pokračovať vo vývoji a výrobe súčasti pre automobilový priemysel (autosedačky). Taktiež Enrico Ružomberok a Modex Žilina. Osobitné postavenie má výroba obuvi, ktorú prezentuje Ecco Slovakia Martin.
Výroba, rozvod elektriny, plynu a vody -- rozhodujúcimi reprezentantmi sú Stredoslovenská energetika Žilina, Martinská teplárenská Martin, Žilinská teplárenská Žilina a Severoslovenská vodárenská spoločnosť Žilina.

Priemysel v regiónoch kraja
Regionálna štruktúra priemyslu Žilinského kraja je ovplyvnená tradíciou. Z hľadiska koncentrácie priemyslu môžeme kraj rozdeliť na okresy s vysokou koncentráciou priemyslu, a to od Žiliny po Liptov. Medzi menej rozvinuté priemyselné oblasti patrí Bytča, región Orava a Kysuce.
Okres Turčianske Teplice je bez veľkých podnikov a je zameraný na poľnohospodárstvo a kúpeľníctvo.
V okrese Žilina je priemyselná výroba diverzifikovaná so zastúpením všetkých odvetví. Z hľadiska tržieb aj počtu zamestnancov má najvyššie zastúpenie výroba, rozvod elektriny, plynu, pary. Pomerne silné zastúpenie má aj výroba celulózy, papierenských výrobkov a výroba potravín. Zvyšuje sa výroba motorových vozidiel v súvislosti s nábehom výroby v KIA Motors Slovakia.
V okrese Bytča má dominantné postavenie výroba strojov, najmä výroba ložísk. Menšie zastúpenie má výroba potravín.
V okrese Čadca je priemyselná výroba zastúpená spracúvaním dreva, výrobou nábytku, výrobou textílii, výrobou potravín .
V okrese Dolný Kubín prevažuje výroba kovov a kovových výrobkov a výroba elektrických strojov a prístrojov.
V okrese Kysucké Nové Mesto prevažuje výroba strojov (výroba ložísk). V strojárenstve je zamestnaných viac ako 80 percent z celkového počtu pracovníkov v priemysle okresu. Menšie zastúpenie má výroba kovových výrobkov.
V okrese Liptovský Mikuláš má zastúpenie výroba elektrických a optických zariadení, výroba potravín a nápojov, spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, výroba strojov a zariadení, spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva.
V okrese Martin pretrváva tradícia v strojárskej výrobe, ktorá má najväčšie zastúpenie. Zastúpenie má aj výroba kovov a kovových výrobkov, vydavateľstvo, tlač a výroba nábytku.
V okrese Námestovo prevažuje výroba komunikačných zariadení, výroba strojov a spracúvanie dreva.
V okrese Ružomberok je priemyselná výroba zastúpená výrobou celulózy, papiera a výrobkov z papiera a výrobou textílii a odevov.
Okres Turčianske Teplice je bez veľkých podnikov. Podniky sú zamerané na výrobu potravín, výrobu kovov a kovových výrobkov, výrobu strojov a výrobu nábytku.
V okrese Tvrdošín má dominantné postavenie výroba komunikačných zariadení, ktorá sa podieľa 53,3 percenta na celkových tržbách za vlastné výkony a tovar a pracuje tu viac ako 1 300 pracovníkov. Zastúpenie má aj výroba potravín, výroba elektrických strojov, výroba strojov a spracúvanie dreva.

Konkurencieschopnosť
Konkurenčnú schopnosť a parametre kvality produkcie do značnej miery ovplyvňuje technologická úroveň výroby. Rozhodujúci výrobcovia v priemysle dosahujú porovnateľnú technickú a technologickú úroveň s vyspelou konkurenciou. Značná časť subjektov priemyslu, najmä však malé a stredné podniky, na úrovni výrobných zariadení a technológie za vyspelými krajinami zaostávajú.
V štruktúre priemyslu sa v rokoch 2000 až 2004 posilnilo postavenie odvetví s vysoko a stredne náročnými technológiami, keď sa ich podiel na produkcii tržieb priemyselnej výroby Slovenska zvýšil v roku 2004 na 43,3 percenta. Nositeľmi rastu sú v priemyselnej výrobe Slovenska predovšetkým odvetvia so stredne náročnými technológiami. Ich podiel na produkcii tržieb sa priblížil už k úrovni v EÚ-15 (SR 37 %, EÚ-15 40 %). Zastúpenie odvetví s vysokonáročnými technológiami v priemyselnej výrobe zostáva v porovnaní s krajinami EÚ stále výrazne nižšie (6,4 % v r. 2004 oproti 23,5 % v EÚ-15).

V Žilinskom samosprávnom kraji pomerne vysokú úroveň priemyslu potvrdzuje aj zastúpenie technológií podľa jej zložitosti. Podniky s technológiami vyššej úrovne (H-tech + MH-tech) tvoria 55 percent všetkých podnikov v kraji. V oblasti najnižšej úrovne technológií pracuje len 22 percent podnikov.
Technológie vyššej úrovne sa približne v rovnakom pomere podieľajú aj na objeme vytvorených tržieb (54 %). Do skupiny vysokonáročných technológií (H-tech) patrí 6 percent podnikov, ktoré zabezpečujú 14 percent tržieb.

Zamestnanosť a mzda v priemysle
V priemysle (v podnikoch s 20 a viac zamestnancami) v Žilinskom kraji v roku 2005 pracovalo 49 837 osôb a na počte pracovníkov v priemysle Slovenska sa kraj podieľal 11,9 percenta.
Celkovo poklesol podiel Žilinského kraja na zamestnanosti v priemysle Slovenskej republiky. V rámci
Žilinského kraja najvyššiu zamestnanosť v priemysle má po okrese Žilina (23,4 %) okres
Martin (17,0 %) a Liptovský Mikuláš (9,4 %).
Priemerná nominálna mesačná mzda v priemysle kraja dosiahla 18 123 Sk a v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou v rámci Slovenska bola nižšia o 1 412 Sk.
Vyššia priemerná nominálna mesačná mzda, ako je priemerná nominálna mesačná mzda za Slovensko, bola dosiahnutá v okrese Ružomberok, Žilina a Kysucké Nové Mesto.
V okrese Martin bola vyššia ako priemerná mesačná nominálna mzda kraja. V okresoch Čadca, Bytča, Námestovo, Turčianske Teplice a Tvrdošín bola priemerná nominálna mesačná mzda výrazne nižšia ako priemer kraja, o čom svedčí aj uvedený prehľad.
Z prehľadu výšky priemernej mesačnej mzdy vyplývajú rozdiely podľa okresov v rámci Žilinského kraja, čo ukazuje na existenciu rozdielov v ich ekonomickej úrovni, ale aj podľa odvetvia priemyselnej výroby. Najvyššia priemerná nominálna mesačná mzda bola vykázaná v odvetví:
--vo výrobe motorových vozidiel 37 126 Sk,
-- vo výrobe celulózy, papier. výrobkov 27 699 Sk,
-- vo výrobe, rozvode elektriny, plynu a pary 26 488 Sk,
-- vo výrobe chemických výrobkov 26 099 Sk.

Produktivita práce
Produktivita práce z tržieb za vlastné výkony a tovar za rok 2005 dosiahla 2 296 654 Sk.
Medziročne vzrástla o 101,8 percenta. Najvyšší rast dosiahla v ťažbe ostatných nerastov o 215,7 percenta a vo výrobe presných prístrojov o 210,2 percenta.
Najvyššia produktivita práce na zamestnanca je v odvetviach celulózovo-papierenského a chemického priemyslu a vo výrobe, rozvode elektriny, plynu a pary, kde dochádzalo i k výraznému zníženiu počtu
pracovníkov. Najnižšia produktivita práce sa dosahuje v odevnom a textilnom priemysle.