| Komentár HN |
| Zastierací manéver Šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko ďalej živí hru na výhodnosť a nevýhodnosť druhého piliera pre budúcich dôchodcov. Stále pokračuje prekrikovanie sa "kto dá viac", ktoré nemá s dôvodmi, prečo vôbec druhý pilier vznikal, nič spoločné. |
Koľko ich vyženú?
Opozícia označila jeho vyjadrenia za šírenie poplašnej správy. Na začiatku novembra mali totiž všetci sporitelia na svojich účtoch v správcovských spoločnostiach nasporených 63,2 miliardy korún. Muňkove slová sa podľa nich nepotvrdili. Opozícia obviňuje vládu, že po opätovnom otvorení druhého piliera chce z neho vyhnať čo najviac sporiteľov a ich peniaze minúť v prvom, priebežnom pilieri. Kabinet Roberta Fica s tým počíta aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009. Predpokladá, že z kapitalizačného piliera by mohlo do júna vystúpiť 30- až 150-tisíc sporiteľov, ktorí by tak "priniesli" Sociálnej poisťovni do desať miliárd korún.
Málo peňazí
Ak sa systém druhého piliera nezmení, podľa Muňka si viac ako polovica sporiteľov nezabezpečí dôchodok ani do výšky životného minima. Sú v ňom totiž státisíce ľudí, ktorí majú mzdu len 10- až 15-tisíc korún. "Zhruba 600-tisíc sporiteľov (zo súčasných 1,48 milióna) si v druhom pilieri nenasporí na dôchodok. Nebudú mať ani toľko, ako keby zostali len v prvom penzijnom pilieri," pokračoval Muňko. Argentínska vláda urobila podľa neho správnu vec, keď znárodnila súkromné penzijné účty svojich občanov.
Čísla o tom, "kto ako nasporí a kto nenasporí", sú však podľa poslankyne Kláry Sarközy (SMK) "len plané a prázdne reči". Vyjadrenia šéfa poisťovne označila na výbore za "bludy".
Argentína náš vzor?
Predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Peter Socha upozorňuje, že obidva piliere sú zásluhové. "Nerozumiem, prečo sa stále vyťahuje argument, že nízke mzdy sú pre druhý pilier nevýhodné. Veď do prvého piliera ľudia odvádzajú toľko, koľko do druhého. Takže tieto príjmové skupiny by mali nízky dôchodok nielen v druhom, ale aj v prvom pilieri."
Čo sa týka Argentíny, Socha upozorňuje, že jej zásahy do dôchodkového systému vyplývajú z nepriaznivej ekonomickej situácie krajiny. "V Argentíne sa v priebehu niekoľkých rokov opakuje scenár, keď sa znova dostala do veľkých fiškálnych problémov. Otázka je, či pán Muňko chce naznačiť, že Slovensko má podobné problémy ako Argentína...," dodal Socha. Muňkova nadriadená - ministerka práce Viera Tomanová však nevidí dôvod, aby šéfa poisťovne odvolala. "Pánu Muňkovi bola daná dôvera vlády a tú dôveru zatiaľ má," povedala nedávno.
Ekonómovia označujú Muňkove vyjadrenia za nezodpovedné a nezlučiteľné s realitou. Desiati z nich včera požiadali poslancov Národnej rady, aby zmenili návrh štátneho rozpočtu tak, že v ňom nebudú počítať s príjmami získanými z úspor ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z druhého piliera. "Vláda nepodložene a často klamlivo zneisťuje ľudí. Chceme, aby sa správala seriózne a neklamala. Slová pána Muňka - poviem na rovinu - sú klamlivé. Výrazne zneisťujú sporiteľov," zdôraznil analytik Inštitútu Ineko Peter Goliaš.
Pravda o odvodoch
Odborník na dane a odvody Jozef Mihál upozorňuje, že keby vláda urobila v dôchodkovom zabezpečení občanov poriadok a zmenila by príslušné zákony, v prvom pilieri by bolo viac peňazí ako je teraz. "Systém platenia odvodov sa dá obchádzať. A to dokonca v súlade s dnes platnými zákonmi. Prečo s tým nikto nič nerobí?" pýta sa Mihál. Ako príklad uviedol zakladanie eseročiek a inkasovanie príjmov v podobe podielov na zisku, z ktorých sa odvody neplatia. Pravdu treba podľa neho povedať aj o tom, koľko peňazí sa v skutočnosti odvádza do Sociálnej poisťovne. Hoci do oboch pilierov ide rovnako - po deväť percent zo mzdy, Sociálna poisťovňa je na tom oveľa lepšie ako sa hovorí. "Fondy Sociálnej poisťovne - nemocenský, fond poistenia v nezamestnanosti a invalidného poistenia sú vysoko prebytkové. Dotujú tak fond starobného poistenia. Takže ľudia reálne nedávajú do prvého a druhého piliera po deväť percent zo mzdy. Tento pomer je sedemnásť percent ku deviatim v prospech prvého piliera," upozornil Mihál.