17.07.2009, 00:00

Západ nám uniká. NBS viní aj vládu

Éra, keď sa chudobné Slovensko rýchlym tempom doťahovalo na bohatý západ, je za nami. Vlaňajšia vízia hospodársky dostihnúť úroveň Európskej únie do roku 2014 zlyháva kvôli ekonomickej kríze, aj pre niektoré vládne kroky. Píše to Národná banka Slovenska vo svojej aktuálnej konvergenčnej správe (na snímke guvernér NBS Ivan Šramko).

[[{"type":"hn-image","fid":"78481"}]]

Spomalíme, dobehneme
Podľa nej sa výkonnosť ekonomiky prepočítaná na jedného obyvateľa bude aj naďalej približovať bohatším krajinám, ale už pomalšie. "Hoci tento rok podľa väčšiny predikcií bude reálny rast HDP na Slovensku nižší než priemer Európskej únie, už budúci rok by to mohlo byť naopak,“ povedal pre HN riaditeľ odboru výskumu NBS Martin Šuster.

Ekonomické skóre si však zrejme nezlepšíme v aktuálnom roku. Naše hospodárstvo sa podľa odhadov prepadne o vyše šesť percent, kým hospodárstvo únie o štyri. Ministerstvo financií tento rozdiel zdôvodňuje otvorenosťou našej ekonomiky. Podľa NBS má však na tom svoj podiel aj vláda. Odporúča jej striedmosť pri prípadnom zvyšovaní minimálnej mzdy či zrušenie povinnosti zvyšovať platy aj v tých firmách, ktoré sa k tomu nezaviazali v kolektívnych zmluvách.

Hrozba zvaná voľby
Podľa analytikov vláda Slovensku pomôže, ak sa príliš nezadlží, zlepší podnikateľské prostredie a zameria sa na boj s korupciou. "Neriešenie problémov v odvodovom systéme, verejnom obstarávaní, súdnictve, školstve alebo v zdravotníctve nás k európskemu priemeru určite neposunie,“ povedal analytik INEKO Peter Goliaš. Hrozbou však môžu byť budúcoročné parlamentné voľby. "Je približne rok pred voľbami a vláda sa zrejme bude naďalej snažiť skôr prijímať opatrenia, ktoré zmiernia dosahy krízy na obyvateľstvo, a majú skôr krátkodobý charakter,“ povedala analytička ČSOB Silvia Čechovičová

Stúpa výkon aj ceny
Vlani výkon slovenskej ekonomiky v prepočte na jedného obyvateľa dosiahol 72 percent priemeru spoločenstva. Zhruba rovnako sme na tom aj v porovnaní cenovej hladiny, aj keď viaceré tovary sú u nás v priemere výrazne drahšie. Podľa Eurostatu to boli vlani napríklad ceny oblečenia, elektroniky a áut.

Prečítajte si aj:
[[{"type":"hn-image","fid":"75775","attributes":{"class":"right","width":"300","height":"200"}}]]Ficovi náš európsky blahobyt utečie

Slovensko môže na rýchle dobiehanie hospodárstva Európskej únie zabudnúť. Pôvodná vízia dotiahnuť našu ekonomiku na úroveň spoločenstva do roku 2014 zlyháva najmä kvôli kríze, no brzdia ho aj niektoré vládne kroky. Priemerný Slovák dnes vyprodukuje 72 percent výkonu priemerného obyvateľa únie. O niečo viac – s výnimkou niektorých tovarov – „zaostávame“ aj v cenovej hladine. Vyplýva to z aktuálnej analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky, ktorú včera zverejnila Národná banka Slovenska.

[[{"type":"hn-image","fid":"17925","attributes":{"class":"right","width":"116","height":"150"}}]]Zvyšovanie daní je šialenstvo

Rozhovor. Ekonóm SAV, Pavol Kárász exkluzívne pre HN:

Centrálna banka pripúšťa, že Slovensko sa bude k priemeru Európskej únie približovať pomalšie. Existujú kroky, ktorými by sme tento proces zrýchlili?
Je viacero alternatív. Prvou je zvýšenie efektívnosti hospodárskej diplomacie. Náš export sa z 98 percent výlučne týka Európskej únie, zatiaľ čo do Číny, Brazílie, Mexika, na Blízky východ ide minimálne percento. Pritom práve tieto krajiny nezasiahla kríza v takej miere ako západ.