16.11.2007, 13:08

Analýza: Súkromný výskum na Slovensku takmer neexistuje

Súkromná sféra v súčasnosti nerobí a nefinancuje takmer žiaden výskum. Podiel výdavkov na výskum a vývoj v pomere k HDP nás radí na nelichotivé posledné miesta spomedzi všetkých krajín Európskej únie.

Odborníci uvádzajú ako hlavný problém nedostatočnú a zastaralú infraštruktúru a neefektívne financovanie. Potenciál na svetlejšiu budúcnosť však existuje.

Kríza súkromného výskumu
„V SR v posledných rokoch prakticky nevznikajú malé a stredné podniky, ktoré možno označiť prívlastkom „inovatívne“, resp. „high-tech“, ktoré by boli schopné spolupracovať s výskumnými ústavmi SAV/vysokými školami a ostatnými inštitúciami realizujúcimi výskumno-vývojové aktivity,“ píše sa v Národnom strategickom a referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013, ktorý v auguste tohto roka schválila Európska komisia. To, že súkromný výskum takmer neexistuje potvrdzuje i Martin Bruncko, predseda spoločnosti Neulogy, a.s., ktorá sa špecializuje na komplexné riešenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. „Súkromný výskum na Slovensku existuje len vo veľmi obmedzenej miere. Ide väčšinou o bývalé výskumne ústavy, ktoré pôvodne patrili pod rôzne ministerstvá a postupne boli sprivatizované.

Firmy, ktoré majú vlastný výskum, resp. financujú výskum na vysokých školách alebo SAV, by sa dali zrátať na prstoch rúk.“ Problém vidí najmä v celkovo nerozvinutej infraštruktúre vedy a výskumu – nedostatočne a nekvalitne vybavené vedecké laboratória výskumných ústavov odsudzujú výskum na využívanie zastaralých, dlhotrvajúcich metód. Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity hovorí o neexistencie číro súkromného výskumu taktiež: „Slovensko aktuálne čelí klasickým dlho neriešeným problémom, ako je nízka miera financovania tak z verejných, ako aj súkromných zdrojov, malá miera spolupráce medzi akademickou sférou a priemyslom, nedostatočný počet vedeckých pracovníkov a podobne.“  

Pár svetlých výnimiek
Z firiem, ktoré sa na Slovensku neboja vstúpiť do výskumu a vývoja, možno spomenúť spoločnosť Johnson Controls, ktorá na Slovensku nielen vyrába, ale i uskutočňuje výskum v oblasti automobilového priemyslu. Automobilka Kia Motors, ktorá si našla svoj výrobný závod v Žiline. Výskum však prebieha v Nemecku, kde má spoločnosť svoje výskumno-vývojové centrum. Na otázku, či spoločnosť neuvažuje otvoriť podobné centrum aj na Slovensku nám Dušan Dvořak, hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia odpovedal: „Keď investor príde do nového regiónu, potrebuje najprv získať skúsenosti.

Keďže centrála v Európe teda existuje, vytvorenie výskumno-vývojového centra na Slovensku je dlhodobou otázkou.“ Požiadavku, aby sa Slovensko stalo pre automobilku nielen výrobným a montážnym priestorom, ale zároveň časťou základnej vývojovej a výskumnej základne prezentoval pri nedávnom stretnutí so zástupcami automobilky i predseda vlády Róbert Fico.

Do výskumu na Slovensku investuje nemalé finančné prostriedky aj spoločnosť Siemens. Z domácich firiem sa pokúšajú získať konkurenčnú výhodu založenú na výskume napríklad firma Spinea v oblasti automobilového priemyslu, Adraco v oblasti IT a telekomunikácií alebo Clenergy v oblasti obnoviteľných zdrojov.

Nádejou do budúcnosti je i vznik projektu Autoklaster v Trnave, združenie automobilových firiem, ktoré okrem iného dovolí vzájomné využívanie výsledkov výskumu alebo dá priestor malým podnikom realizovať vlastné vývojové aktivity. Tie si totiž v súčasnosti častokrát nemôžu realizovať z finančných dôvodov. Iniciatíva, ktorá môže zlepšiť súkromný výskum na Slovensku je i napríklad IT Valley v Košiciach. Už v budúcom roku sa v bratislavských Vajnoroch začne s výstavbou technologického parku CEPIT, významnou oblasťou vedy a výskumu by sa mal v blízkej budúcnosti stať taktiež Nitriansky kraj, kde mieri niekoľko zahraničných investorov, ktorý sa chcú v Nitre a jej okolí zaoberať i výskumom a vývojom.

Vo financovaní vedy a výskumu na chvoste

Finančný balík na výskum a vývoj síce každým rokom stúpajú, každoročne však klesá podiel výdavkov na HDP. V roku 2001 to bolo 0,63 percenta, v roku 2003 0,58 percenta a v roku 2005 už iba 0,51 percenta HDP, za minulý rok sa odhaduje len 0,48 percenta HDP smerovaného na výskum. Z toho výdavky zo štátneho rozpočtu sa za posledných rokov zvýšili z 0,25 na 0,29 percent HDP, financie vyčlenené z podnikateľských zdrojov, ktoré sú viazané na povinné spolufinancovanie sa naopak znižujú. Participácia podnikateľských zdrojov na celkovej podpore vedy a techniky však nemusí dávať presný obraz o skutočnej výške podpore. Zákon totiž neprikazuje podnikateľským subjektom, aby pri zbere štatistických údajov vykazovali výšku svojich prostriedkov vynaložených na výskum a vývoj, pokiaľ tieto prostriedky nie sú viazané na povinné spolufinancovanie pri poskytnutých prostriedkoch štátneho rozpočtu.

Krajina

HDP/obyv. (USD,
bežné ceny, PPS)

Výdavky na výskum a vývoj
ako % HDP
EU-1530 4381,95
EU-2521 4001,86
Rakúsko34 3932,23
Belgicko32 9981,89
Veľká Británia32 8601,77
Fínsko 30 9593,48
Francúzsko 30 2662,13
Nemecko30 777
2,51
Luxembursko70 245
1,56
Česká republika20 606
1,42
Portugalsko13 894
0,81
Maďarsko17 483
0,94
Slovensko15 983
0,51
Slovinsko22 910
1,45
Poľsko13 894
0,57
Turecko7 711
0,66
Japonsko30 842
3,15
USA41 789
2,68
Výška HDP v bežných cenách vo vybraných  krajinách EÚ a sveta v prepočte na 1 obyvateľa za rok 2005 a výdavky na výskum a vývoj ako % z HDP. ZDROJ: Výročná správa o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2006
V uplynulom roku na vedu a výskum vyčlenilo z verejných zdrojov (štátneho rozpočtu) najväčšie percento HDP Fínsko - 1,02 percenta. Priemer európskej dvadsaťpäťky pritom predstavoval 0,65 percenta HDP. Objem celkových výdavkov na vedu a výskum EÚ-25 k roku 2005 tvoril hodnotu 1,85 percent HDP, najväčší podiel z HDP putoval na výskum vo Švédsku (3,95 %).

Martin Bruncko považuje za prvoradé zlepšiť práve financovanie vedy a výskumu zo štátnych zdrojov. Uvoľnené prostriedky by mali byť minuté na zlepšenie infraštruktúry výskumu a vývoja: „Kým sa situácia výrazné nezmení najprv na strane verejnej, nie je reálne očakávať, že tu vo väčšej miere začne fungovať aj súkromný výskum.“

Stratégia do roku 2015
Ministerstvo školstva, pod ktoré spadá financovanie vedy a výskumu, chce zvýšiť zaangažovanosť súkromnej sféry na financovaní výskumu. Do roku 2015 by mali ísť na vedu tri percentá z HDP - jedným percentom by sa mal na financovaní podieľať štátny rozpočet, dve percentá by mali do vedy smerovať zo súkromného sektora. Kľúčom k dosiahnutiu tohto stavu by mal byť tzv. „odvetvový projekt výskumu a vývoja“ schválený v Dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015. Každý projekt bude musieť mať potvrdeného odberateľa z praxe, ktorý sa bude musieť svojimi zdrojmi  popri prostriedkoch štátneho rozpočtu spolupodieľať na financovaní riešenia odvetvového projektu, a to pri projektoch aplikovaného výskumu do výšky 50 percent a pri projektoch experimentálneho vývoja až do výšky 75 percent. „Financovanie výskumu a vývoja z podnikateľských zdrojov by sa malo zvýšiť aj účasťou podnikateľskej sféry na riešení projektov podporovaných z operačného programu „Výskum a vývoj“, pri ktorých tak isto bude musieť podnikateľská sféra investovať svoje prostriedky vo forme spolufinancovania do týchto projektov,“ hovorí Viera Trpišová, hovorkyňa ministerstva školstva. V rámci dlhodobého zámeru chce vláda poskytovať investičnú pomoc na budovanie veľkých technických infraštruktúr, napríklad vedecko-technologických parkov.

Skúmajú sa lúky aj pasienky
Problémom zámeru ministerstva školstva na rozvoj štátnej vednej a technickej politiky je podľa Martina Bruncka široká základňa navrhovaných vecných priorít výskumu a vývoja – dokument sa zmieňuje o dvanástich, podľa Bruncka by sa však mali vyčleniť jeden-dva priority a tým by sa malo venovať naplno. „Na to, aby sa táto situácia zmenila, je potrebná jednak silná iniciatíva zo strany štátu, určenie limitovaného počtu tematických prioritných oblastí pre vedu a koncentrácia na finančnú podporu veľkých projektov, ktoré budú mať nespochybniteľný spoločensko-hospodársky impakt,“ myslí si podobne Stanislav Sipko. V súčasnosti existuje množstvo štátom dotovaných výskumných ústavov, ktoré realizujú výskum. Ich praktický prínos je však veľmi otázny. Na Slovensku nájdeme napríklad také pracoviská akými je Výskumný ústav trávnatých porastov a horského poľnohospodárstva, či Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky.

Európska injekcia
Nemalé finančné prostriedky bude môcť slovenský vývoj a výskum čerpať zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na roky 2007 až 2013 je na operačný program „Výskum a vývoj“ vyčlenený balík vo výške 1,2 miliardy EUR, nezanedbateľné čiastky financií, ktoré môžu priniesť ďalšie oživenie vedy ukrývajú taktiež prostriedky pre operačné programy „Vzdelávanie“ (obsahujúci špeciálne opatrenia na podporu ľudských zdrojov v oblasti vedy) a „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ (operačný program Ministerstva hospodárstva by mal financovať i oblasť inovácií úzko súvisiacu s oblasťou vedy).

Slovenská akadémia vied
Veda a výskum v Slovenskej republike sa sústreďuje v Slovenskej akadémií vied, ktorej vláda odklepla na budúci rok zhruba 1,8 miliardy korún. SAV v rámci spolupráce s vysokými školami zriaďuje i tzv. centrá excelentnosti, ktoré môžeme definovať ako niekoľko výskumných tímov z radov ústavov SAV, univerzít, súkromných firiem a vedeckých laboratórií pracujúcich na spoločnej infraštruktúre na konkrétnom výskume, ktorého výstup má výrazný spoločensko-hospodársky dopad. V súčasnosti SAV prevádzkuje trinásť centier excelentnosti, v ktorých sa venuje výskumom z oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt, nanokonštrukčných materiálov, výpočtovej chémie a podobne. Na jednotlivých projektoch participujú jednotlivé ústavy SAV spoločne so slovenskými univerzitami. Zapojenie podnikateľského sektora do spolupráce však bolo v uplynulom roku veľmi mizivé. Akadémie věd ČR podľa výročnej správy z minulého roka spolupracuje s podnikateľským sektorom omnoho užšie a to nielen na národnej, ale i medzinárodnej úrovni.

Zamerať sa na nepreskúmané
Martin Bruncko vidí najväčší potenciál pre uplatnenie nielen štátneho a univerzitného výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov, ktorej by mala slovenská vláda venovať strategickú pozornosť. „Tá krajina, ktorej inštitúcie a firmy sa stanú v tejto oblasti európskymi a svetovými lídrami, získa obrovský globálny vplyv, konkurenčnú výhodu a finančnú prosperitu na dlhé desaťročia,“ zároveň dodáva, že Slovensko má výborné vedecko-výskumné zázemie presne v tých oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v obnoviteľných zdrojoch.