Analýza: Súkromný výskum na Slovensku takmer neexistuje

„V SR v posledných rokoch prakticky nevznikajú malé a stredné podniky, ktoré možno označiť prívlastkom „inovatívne“, resp. „high-tech“, ktoré by boli schopné spolupracovať s výskumnými ústavmi SAV/vysokými školami a ostatnými inštitúciami realizujúcimi výskumno-vývojové aktivity,“ píše sa v Národnom strategickom a referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013, ktorý v auguste tohto roka schválila Európska komisia. To, že súkromný výskum takmer neexistuje potvrdzuje i Martin Bruncko, predseda spoločnosti Neulogy, a.s., ktorá sa špecializuje na komplexné riešenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. „Súkromný výskum na Slovensku existuje len vo veľmi obmedzenej miere. Ide väčšinou o bývalé výskumne ústavy, ktoré pôvodne patrili pod rôzne ministerstvá a postupne boli sprivatizované.

Firmy, ktoré majú vlastný výskum, resp. financujú výskum na vysokých školách alebo SAV, by sa dali zrátať na prstoch rúk.“ Problém vidí najmä v celkovo nerozvinutej infraštruktúre vedy a výskumu – nedostatočne a nekvalitne vybavené vedecké laboratória výskumných ústavov odsudzujú výskum na využívanie zastaralých, dlhotrvajúcich metód. Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity hovorí o neexistencie číro súkromného výskumu taktiež: „Slovensko aktuálne čelí klasickým dlho neriešeným problémom, ako je nízka miera financovania tak z verejných, ako aj súkromných zdrojov, malá miera spolupráce medzi akademickou sférou a priemyslom, nedostatočný počet vedeckých pracovníkov a podobne.“  

Pár svetlých výnimiek
Z firiem, ktoré sa na Slovensku neboja vstúpiť do výskumu a vývoja, možno spomenúť spoločnosť Johnson Controls, ktorá na Slovensku nielen vyrába, ale i uskutočňuje výskum v oblasti automobilového priemyslu. Automobilka Kia Motors, ktorá si našla svoj výrobný závod v Žiline. Výskum však prebieha v Nemecku, kde má spoločnosť svoje výskumno-vývojové centrum. Na otázku, či spoločnosť neuvažuje otvoriť podobné centrum aj na Slovensku nám Dušan Dvořak, hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia odpovedal: „Keď investor príde do nového regiónu, potrebuje najprv získať skúsenosti.

Keďže centrála v Európe teda existuje, vytvorenie výskumno-vývojového centra na Slovensku je dlhodobou otázkou.“ Požiadavku, aby sa Slovensko stalo pre automobilku nielen výrobným a montážnym priestorom, ale zároveň časťou základnej vývojovej a výskumnej základne prezentoval pri nedávnom stretnutí so zástupcami automobilky i predseda vlády Róbert Fico.

Do výskumu na Slovensku investuje nemalé finančné prostriedky aj spoločnosť Siemens. Z domácich firiem sa pokúšajú získať konkurenčnú výhodu založenú na výskume napríklad firma Spinea v oblasti automobilového priemyslu, Adraco v oblasti IT a telekomunikácií alebo Clenergy v oblasti obnoviteľných zdrojov.

Nádejou do budúcnosti je i vznik projektu Autoklaster v Trnave, združenie automobilových firiem, ktoré okrem iného dovolí vzájomné využívanie výsledkov výskumu alebo dá priestor malým podnikom realizovať vlastné vývojové aktivity. Tie si totiž v súčasnosti častokrát nemôžu realizovať z finančných dôvodov. Iniciatíva, ktorá môže zlepšiť súkromný výskum na Slovensku je i napríklad IT Valley v Košiciach. Už v budúcom roku sa v bratislavských Vajnoroch začne s výstavbou technologického parku CEPIT, významnou oblasťou vedy a výskumu by sa mal v blízkej budúcnosti stať taktiež Nitriansky kraj, kde mieri niekoľko zahraničných investorov, ktorý sa chcú v Nitre a jej okolí zaoberať i výskumom a vývojom.

Finančný balík na výskum a vývoj síce každým rokom stúpajú, každoročne však klesá podiel výdavkov na HDP. V roku 2001 to bolo 0,63 percenta, v roku 2003 0,58 percenta a v roku 2005 už iba 0,51 percenta HDP, za minulý rok sa odhaduje len 0,48 percenta HDP smerovaného na výskum. Z toho výdavky zo štátneho rozpočtu sa za posledných rokov zvýšili z 0,25 na 0,29 percent HDP, financie vyčlenené z podnikateľských zdrojov, ktoré sú viazané na povinné spolufinancovanie sa naopak znižujú. Participácia podnikateľských zdrojov na celkovej podpore vedy a techniky však nemusí dávať presný obraz o skutočnej výške podpore. Zákon totiž neprikazuje podnikateľským subjektom, aby pri zbere štatistických údajov vykazovali výšku svojich prostriedkov vynaložených na výskum a vývoj, pokiaľ tieto prostriedky nie sú viazané na povinné spolufinancovanie pri poskytnutých prostriedkoch štátneho rozpočtu.

Ministerstvo školstva, pod ktoré spadá financovanie vedy a výskumu, chce zvýšiť zaangažovanosť súkromnej sféry na financovaní výskumu. Do roku 2015 by mali ísť na vedu tri percentá z HDP - jedným percentom by sa mal na financovaní podieľať štátny rozpočet, dve percentá by mali do vedy smerovať zo súkromného sektora. Kľúčom k dosiahnutiu tohto stavu by mal byť tzv. „odvetvový projekt výskumu a vývoja“ schválený v Dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015. Každý projekt bude musieť mať potvrdeného odberateľa z praxe, ktorý sa bude musieť svojimi zdrojmi  popri prostriedkoch štátneho rozpočtu spolupodieľať na financovaní riešenia odvetvového projektu, a to pri projektoch aplikovaného výskumu do výšky 50 percent a pri projektoch experimentálneho vývoja až do výšky 75 percent. „Financovanie výskumu a vývoja z podnikateľských zdrojov by sa malo zvýšiť aj účasťou podnikateľskej sféry na riešení projektov podporovaných z operačného programu „Výskum a vývoj“, pri ktorých tak isto bude musieť podnikateľská sféra investovať svoje prostriedky vo forme spolufinancovania do týchto projektov,“ hovorí Viera Trpišová, hovorkyňa ministerstva školstva. V rámci dlhodobého zámeru chce vláda poskytovať investičnú pomoc na budovanie veľkých technických infraštruktúr, napríklad vedecko-technologických parkov.

Problémom zámeru ministerstva školstva na rozvoj štátnej vednej a technickej politiky je podľa Martina Bruncka široká základňa navrhovaných vecných priorít výskumu a vývoja – dokument sa zmieňuje o dvanástich, podľa Bruncka by sa však mali vyčleniť jeden-dva priority a tým by sa malo venovať naplno. „Na to, aby sa táto situácia zmenila, je potrebná jednak silná iniciatíva zo strany štátu, určenie limitovaného počtu tematických prioritných oblastí pre vedu a koncentrácia na finančnú podporu veľkých projektov, ktoré budú mať nespochybniteľný spoločensko-hospodársky impakt,“ myslí si podobne Stanislav Sipko. V súčasnosti existuje množstvo štátom dotovaných výskumných ústavov, ktoré realizujú výskum. Ich praktický prínos je však veľmi otázny. Na Slovensku nájdeme napríklad také pracoviská akými je Výskumný ústav trávnatých porastov a horského poľnohospodárstva, či Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky.

Nemalé finančné prostriedky bude môcť slovenský vývoj a výskum čerpať zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na roky 2007 až 2013 je na operačný program „Výskum a vývoj“ vyčlenený balík vo výške 1,2 miliardy EUR, nezanedbateľné čiastky financií, ktoré môžu priniesť ďalšie oživenie vedy ukrývajú taktiež prostriedky pre operačné programy „Vzdelávanie“ (obsahujúci špeciálne opatrenia na podporu ľudských zdrojov v oblasti vedy) a „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ (operačný program Ministerstva hospodárstva by mal financovať i oblasť inovácií úzko súvisiacu s oblasťou vedy).

Veda a výskum v Slovenskej republike sa sústreďuje v Slovenskej akadémií vied, ktorej vláda odklepla na budúci rok zhruba 1,8 miliardy korún. SAV v rámci spolupráce s vysokými školami zriaďuje i tzv. centrá excelentnosti, ktoré môžeme definovať ako niekoľko výskumných tímov z radov ústavov SAV, univerzít, súkromných firiem a vedeckých laboratórií pracujúcich na spoločnej infraštruktúre na konkrétnom výskume, ktorého výstup má výrazný spoločensko-hospodársky dopad. V súčasnosti SAV prevádzkuje trinásť centier excelentnosti, v ktorých sa venuje výskumom z oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt, nanokonštrukčných materiálov, výpočtovej chémie a podobne. Na jednotlivých projektoch participujú jednotlivé ústavy SAV spoločne so slovenskými univerzitami. Zapojenie podnikateľského sektora do spolupráce však bolo v uplynulom roku veľmi mizivé. Akadémie věd ČR podľa výročnej správy z minulého roka spolupracuje s podnikateľským sektorom omnoho užšie a to nielen na národnej, ale i medzinárodnej úrovni.

Martin Bruncko vidí najväčší potenciál pre uplatnenie nielen štátneho a univerzitného výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov, ktorej by mala slovenská vláda venovať strategickú pozornosť. „Tá krajina, ktorej inštitúcie a firmy sa stanú v tejto oblasti európskymi a svetovými lídrami, získa obrovský globálny vplyv, konkurenčnú výhodu a finančnú prosperitu na dlhé desaťročia,“ zároveň dodáva, že Slovensko má výborné vedecko-výskumné zázemie presne v tých oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v obnoviteľných zdrojoch.