Dnes o desiatej hodine by mala rodina Alexandra T., hoci riadne platí nájomné a ďalšie poplatky, vypratať svoj trojizbový byt v Bratislave na Šulekovej ulici 19. Je v dome, ktorý pôvodní reštituenti predali tretej osobe, ktorá teraz chce tento byt užívať.
"Mysleli sme si, že nám ponúkne primeraný náhradný byt, čo sa však nestalo. Lebo kvôli nájomnému 17-tisíc korún mesačne a na dobu určitú nepovažujeme ponúkaný byť za primeranú náhradu," hovorí Alexander. Súd podľa neho neskúmal "primeranosť takéhoto ponúkaného bytu" a vyhovel odporcovi.
Súdny exekútor Rastislav H. potvrdil, že exekúcia je naplánovaná. "Ale od A po Z bude podľa zákona," zdôraznil pre HN. Či Alexander dnes fyzicky byt naozaj opustí, bude závisieť od "súčinnosti zložiek", ktoré to majú zabezpečiť.
Na Slovensku je ich 60-tisíc
Alexander nie je jediný obyvateľ mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, ktorý sa môže v dôsledku reštitúcií ocitnúť na ulici. Asi tridsať potenciálne ohrozených ľudí prišlo včera na rokovanie miestneho zastupiteľstva, kde sa hovorilo o ich situácii. Poslanec Kamil Procházka vyhlásil, že podá návrh, aby "Staré Mesto zabránilo tejto nešťastnej exekúcii". Ale ak sa o to mestská časť pokúsi, súdny exekútor to bude považovať za protizákonné.
V bratislavskom Starom Meste je 27 obytných domov s 240 bytmi, ktorých nájomníkov ohrozujú reštitúcie. Podľa Kristiána Straku, predsedu občianskeho združenia Právo Staromešťanov na bývanie, na Slovensku žije v takejto neistote 60-tisíc rodín. Teda približne štvrť milióna obyvateľov. "My reštituentom nevyčítame, že chcú späť svoj majetok. Ale tieto byty nám v minulosti pridelil štát. Mnohé sme si zrekonštruovali a teraz máme o ne prísť bez náhrady?" argumentuje Straka.
Nájomníci sa cítia poškodení
Podľa Ireny D., ktorá býva na Hviezdoslavovom námestí, väčšina pôvodných reštituentov svoje domy alebo ich časti už predala. "Hoci mnohí z nás chceli byty kúpiť, štát nám to zo zákona nedovolil, lebo sa o ne hlásili pôvodní vlastníci. Tí ich však popredali a noví majitelia nie sú nájomníkom ničím zaviazaní. V nejednom prípade im vypínajú kúrenie, vodu a plyn, len aby sa vysťahovali. "Považujeme to za diskrimináciu. Diskrimináciou bude aj očakávaná deregulácia nájomného." Majitelia domov ho budú môcť tak zvýšiť, že z mnohých nájomníkov budú neplatiči.
"Bez toho, aby som to tušila, dostala som sa do reštitučného domu. Po sedemnástich rokoch nás majiteľ predal Albáncom. Nechcite vedieť, čo prežívame," zdôveruje sa Zuzana Krišáková. V roku 1988 totiž vymenila družstevný byt za štátny. "Nie vlastnou vinou a bez náhrady som prišla o strechu nad hlavou. Pýtam sa: mám teraz nárok na vrátenie pôvodného bytu?"
Pomôže, hoci celkom nemôže
Nájomníkom v domoch, ktoré celé patria súkromným osobám, Staré Mesto už nemôže pomôcť -- hovorí jeho starosta Andrej Petrek. Nemá na to financie ani náhradné byty. O týchto nájomníkov by sa mal podľa neho postarať štát. Lebo parlament v minulosti prikázal obciam vydať domy pôvodným vlastníkom a ostatné predať. Miestne zastupiteľstvo však včera prijalo uznesenie o pomoci nájomníkom v domoch, ktoré sú len sčasti v rukách súkromných osôb. "Ostatné podiely im predáme len vtedy, ak predložia súhlas nájomníkov s finančným vyrovnaním, alebo ak im majitelia zabezpečia iný byt. Aby sa po liberalizácii nájomného nestali neplatičmi," povedal Petrek.
Minirozhovor
Pri reštitúciách sa podvádzalo
Helena Múčková z Helsinského občianskeho zhromaždenia pre HN:
Čo hovoríte na obavy nájomníkov, že prídu o byty?
-- Už pätnásť rokov sledujem ich prípady. Aj mestská časť Staré Mesto v minulosti vydala niektoré objekty v rámci podvodných reštitúcií. Ľudia sú bezbranní a občianskoprávne spory zdĺhavé. Niekoľko ľudí už spáchalo kvôli bytom samovraždu.
Ako sa robili tieto podvody?
-- Mnohí oprávnení majitelia bývali v cudzine a bytové podniky nevyžadovali od nich včas príslušné doklady. Predkladali ich až následne. Asistovali pri tom aj niektorí notári, ktorí umožnili protiprávne overiť listiny.
Vaša organizácia pomáha ľuďom riešiť spory so štátnou mocou. Ste úspešní?
-- Do štátnych orgánov prerástol organizovaný zločin. Na tom trvám. Mnohé neprávosti by sme dokázali. Príslušní ministri by mali mať záujem, aby som to, čo hovorím, mohla preukázať. Nemáme právnikov a túto prácu nikto nebude robiť zadarmo.
Je naše súdnictvo a ďalšie orgány činné v trestnom konaní nezávislé?
-- Mali by byť. Ale na základe výsledkov určitých rozhodnutí sa dá o tom pochybovať. A, žiaľ, aj pochybujeme. V minulosti som to povedala aj jednému z prezidentov Policajného zboru.