28.11.2006, 13:56

Ministrov financií eurozóny zatiaľ silné euro neznepokojuje

Ministri financií eurozóny nevnímajú silnú úroveň eura voči americkému doláru ako urgentný problém. Ministri z 12 krajín menovej únie sa na pondelkovom stretnutí zhodli, že nie je potrebné, aby voči silnému euru zasiahli okamžite. Euro pod vplyvom oživenia ekonomiky a priaznivých makroekonomických ukazovateľov prelomilo minulý týždeň psychologickú hranicu 1,3 USD/EUR, v pondelok sa európska mena dostala až na 20-mesačné maximum 1,3172 USD/EUR.
Francúzsky minister financií Thierry Breton avizoval, že silná úroveň európskej meny, ktorá znižuje zisky exportérov z krajín menovej únie a cenovo znevýhodňuje domácu produkciu voči dovozu, ho znepokojuje a vyžaduje si "kolektívnu ostražitosť" všetkých členských štátov. Mnoho z Bretonových kolegov však jeho obavy nezdieľa. Silné euro totiž zároveň podporuje spotrebu a zlacňuje cenu ropy, čím tlmí inflačné tlaky. "Náš súčasný výmenný kurz nemá žiadny konkrétny efekt, ktorý by si vyžadoval našu reakciu," vyhlásil luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý stretnutiu ministrov predsedal. Eurokomisár pre ekonomiku a menové záležitosti Joaquin Almunia k tomu dodal, že potvrdzuje svoj predchádzajúci odhad ekonomického rastu menovej únie v tomto roku približne na úrovni 2,6 % a v budúcom roku nad 2 %.
Po pondelkovom zasadaní ministrov financií eurozóny sa v utorok stretnú ministri financií celej Európskej únie (EÚ). Očakáva sa rokovanie najmä o návrhu Európskej komisie (EK) na valorizáciu celoeurópskej spodnej hranice spotrebnej dane na pivo a tvrdý alkohol. Na zasadaní 7. novembra ministri návrh neschválili, proti sa totiž postavili Česká Republika a Nemecko, ktoré požadujú, aby sa zo zvýšenia spodnej hranice spotrebnej dane vyňalo pivo. Proti takejto úprave sú zase škandinávske krajiny.
Väčšiny členských krajín vrátane SR by sa zmena nedotkla, keďže ich spotrebné dane z alkoholu sú už v súčasnosti vyššie ako nové minimálne sadzby, ktoré EK navrhuje. Napríklad Česká republika by však musela zvýšiť spotrebnú daň z piva o 20,9 % a Nemecko o 24,5 %. Aj v tých najvýraznejších prípadoch by však cena 0,5 litra piva stúpla maximálne o 1 eurocent (0,01 EUR). Zmenu musí schváliť všetkých 25 členských krajín EÚ, pričom ČR a Nemecko sa už predtým dohodli, že budú spoločne hlasovať aj proti takému minimálnemu zvýšeniu ceny piva.
Fínske predsedníctvo EÚ pripravilo pre utorkové rokovanie kompromisný návrh, podľa ktorého by sa mala minimálna spotrebná daň na pivo zvýšiť o 4,5 % namiesto pôvodne uvažovaných 31 %. Dôvodom návrhu EK na zvýšenie spodnej hranice spotrebnej dane totiž bola potreba dostať ju do súladu s infláciou od roku 1992, kedy bola naposledy stanovovaná. Kompromisný fínsky návrh započítava infláciu len od roku 2004, kedy ČR spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpili do EÚ. Nemecko uviedlo, že s takýmto kompromisom môže súhlasiť, naopak český minister financií Vlastimil Tlustý sa vyjadril, že bude kompromisný návrh vetovať. Čechom patrí svetové prvenstvo v spotrebe piva, priemerne ročne vypijú na osobu 160 litrov zlatého moku. Nemci sú na treťom mieste, druhú priečku obsadili Íri.
Víno by podľa návrhu malo naďalej zostať s nulovou spodnou sadzbou spotrebnej dane, minimálna sadzba dane za 100-percentný lieh by mala stúpnuť z 550 eur za hektoliter na 720 eur.

(1 EUR = 35,666 SKK)