Zákon o rodine zaostáva za vývojom v spoločnosti

S pluralitou rodinných foriem však vôbec neráta zákon o rodine, ktorý pripravil minister spravodlivosti Daniel Lipšic a ktorým sa v druhom čítaní zaoberajú výbory NR SR. Podľa neho je základnou bunkou spoločnosti rodina, založená manželstvom a spoločnosť rodinu všestranne chráni.
Na Slovensku klesá počet sobášov. Naopak, rastie rozvodovosť, počet detí narodených mimo manželstva a počet domácností, kde žijú druh s družkou. Nie sme však výnimkou, rovnaký trend je aj v západnej Európe. Na novú situáciu reaguje aj aktualizovaná koncepcia štátnej rodinnej politiky na roky 2004 - 2006, ktorú schválil vládny kabinet. Koncepcia hovorí jednoznačne - spoločnosť musí v právnej aj sociálnej oblasti rešpektovať pluralitu rodinných foriem a predchádzať v tejto súvislosti akejkoľvek diskriminácii.

Zákon ako problém
Zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny však naráža na zákon o rodine, ktorý poslanci NR SR už posunuli do druhého čítania. V pozadí zákona pritom stojí rezort spravodlivosti pod vedením Daniela Lipšica (KDH), ktorý sa pluralitou rodinných foriem vôbec nezaoberá. Naopak, "základnou bunkou spoločnosti je rodina, založená manželstvom a spoločnosť rodinu všestranne chráni". Osamelé matky tak pod Lipšicovu definíciu rodiny nespadajú. Poslanec NR SR za ANO Jozef Heriban má jediné vysvetlenie - ide o nepochopenie reality. ANO aj Smer preto predložia pozmeňovacie návrhy. Tie by mali garantovať, aby sa za rodinu považovali všetci, ktorí žijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, vychovávajú deti a starajú sa jeden o druhého. "Aj neúplnú rodinu treba považovať za rodinu," zdôrazňuje poslankyňa NR SR Eva Rusnáková (SDKÚ). Pripomienku má aj ĽS-HZDS. Podľa Antona Blajska je totiž prioritný záujem detí, a s výnimkou prípadov homosexuálnych párov, "všetko, čo súvisí s výchovou detí, je rodina." Minister práce SR Ľudovít Kaník je však presvedčený, že zákon o rodine na tento záujem nezabúda, a to ani z hľadiska jeho priamych dosahov pri rôznych formách partnerstva a výchovy detí, pretože "najdôležitejšie je, aby boli dobré podmienky zabezpečené najmä pre deti".

Náhradné matky
Za ťažkú filozofickú, ale aj právnu otázku, označili viacerí poslanci ustanovenie zákona o rodine, podľa ktorého je matkou dieťaťa žena, ktorá ho porodila, a dohody, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, sú neplatné. Podľa Ladislava Maršíka z Centra asistovanej reprodukcie (ISCARE) by takéto znenie vylúčilo možnosť, aby dieťa vynosila náhradná matka. "Sú manželské páry, kde žena z dôvodov ochorenia prišla o maternicu, má však v poriadku vaječníky a muž je zdravý." V takýchto prípadoch by podľa neho mal zákon umožniť výnimku, aby vznikla kompletná rodina. Na Slovensku by sa to týkalo asi 10 až 20 manželských párov ročne. Za výnimku v takýchto prípadoch sa prihovára aj Eva Rusnáková (SDKÚ), podľa ktorej by sa nemalo brániť rodinám, aby mali dieťa, obzvlášť ak sa im dá takto pomôcť. Tak ona, ako aj Maršík však upozornili na riziko právnych komplikácií. V zahraničí sú známe prípady, keď si náhradná matka chcela dieťa ponechať. Rovnako neistá je však druhá možnosť, že si takýto pár adoptuje dieťa, ktoré preň porodí iná žena.

Rodina je viac ako manželstvo
Rodina je viac než len manželstvom posvätený zväzok. Tvrdí to psychologička Mirina Hochelová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Dodala zároveň, že do rodiny sa prijímajú, prípadne sa z nej vylučujú aj členovia, ktorí nemusia byť s ňou spojení pokrvne - napríklad pri adopciách či osvojení. Podľa kňaza a hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Mariána Gavendu je však správne, aby za podstatu rodiny bolo považované manželstvo. Tento trvalý zväzok by mal byť založený predovšetkým na láske a mal by byť otvorený pre potomstvo, zdôraznil. Súčasný trend veľmi plytkých vzťahov bez manželského zväzku nepokladá Gavenda za správny. Zároveň však podčiarkol, že cirkev má úctu k slobodným matkám, pretože prijali život a súcitia aj s tými, ktorí prišli o jedného z partnerov. V týchto prípadoch sa však nedá hovoriť o úplných rodinách, konštatoval Gavenda.