Vysoké odškodné 90-tisíc eur, ktoré vtedy vysúdil, však dosiaľ nemá a teraz sa mu navyše ešte aj vzďaľuje.
Gáboríkovi peniaze priklepla sudkyňa, ktorá si sama podala podobnú diskriminačnú žalobu. Ústavný súd to včera označil za neprípustné. „Potvrdil náš konštantný názor, že v týchto sporoch by nemali rozhodovať takíto sudcovia,“ zhodnotil minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Spor trenčianskeho sudcu Gáboríka, ktorý je momentálne v odvolaní, sa teraz zrejme vráti na začiatok.
Verdikt košického súdneho dvora však bude podľa všetkého znamenať ďaleko širší prielom vo vojne štátu proti slovenským sudcom.
Silnejšia pozícia štátu
Tí pre platové rozdiely medzi bežnými a špeciálnymi sudcami z minulosti žiadajú desiatky miliónov eur. „Predpokladám, že toto rozhodnutie bude mať vplyv aj na ostatné konania, ktoré ešte neprebehli,“ povedal minister Borec.
Podľa včerajšej informácie rezortu sú na súdoch dnes živé diskriminačné spory viac ako šesťsto sudcov. Koľko z nich rozhodujú sudcovia, ktorí si sami podali takéto žaloby nie je jasné. Podľa bývalej ministerky Lucie Žitňanskej ide určite najmenej o desiatky sporov. „Považujem to za zlyhanie,“ hodnotí.
Väčšina diskriminačných žalôb bola podaná ešte v roku 2008. Po piatich rokoch je rozhodnutých iba minimum sporov. Ministerstvo päť vyhralo a tri prehralo, z nich je právoplatný iba jeden. Šlo o takzvanú určovaciu žalobu, kde nebolo prisúdené odškodné.
Harabin mlčí
Košický senát pod vedením Milana Ľalíka včera pokarhal aj predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Ten o všetkých námietkach zaujatosti vo veci diskriminačných žalôb nechal rozhodovať jediný senát. „Nie je prípustné, aby na akomkoľvek súde existoval mechanizmus, ktorý znemožňuje náhodné prideľovanie spisov," uviedol podľa agentúry TASR Ľalík.
Harabin na včerajší verdikt ústavného súdu vo veci diskriminačných žalôb nereagoval. Cez tlačové odkázal, že on „takúto žalobu nepodal a ani vo veci nerozhodoval“.