Vláda Roberta Fica sa pri otváraní ľuďom neponáhľa. Z 22-bodového plánu, ktorý mal umožniť občanom, aby lepšie videli, ako sa narába s ich peniazmi, zatiaľ splnila len osem bodov. Podľa pôvodného zámeru – na jednom z posledných zasadnutí ho pripravil kabinet Ivety Radičovej – malo byť v tomto čase schválených ďalších 13 bodov.
Občania tak dodnes nemôžu na špeciálnej webovej stránke kontrolovať využívanie eurofondov, podávať cez internet na vládu žiadosti a návrhy zákonov a nie je ani schválený zákon na ochranu oznamovateľov korupcie.
Chýba motivácia
Na príprave plánu otvoreného vládnutia spolupracovala aj Aliancia Fair-play. „Pracovná skupina mešká, akoby nebola motivovaná doviesť ten plán do konca,“ vraví šéfka aliancie Zuzana Wienk. Socialistická vláda termíny priebežne presúva, prípadne svoje záväzky rovno ruší. Napriek uzneseniu napríklad nevytvorila Radu vlády pre transparentnosť a otvorené vládnutie. S vysvetľovaním sa pritom príliš nenamáhala. „Vláda ju nezriadila z dôvodu existencie veľkého počtu poradných orgánov vlády,“ píše sa v uznesení kabinetu. Vláda má dnes na programe zrušenie ďalšej úlohy, ktorá už mala byť splnená – vytvorenie prvého barometra, ktorým mal hodnotiť stav otvorenosti. „Rada nevznikla, preto ani nie je možné uskutočniť prvé hodnotenie,“ napísala Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Hotový nie je ani systém elektronických žiadostí, ktorý mal ľuďom uľahčiť petičné právo. Podľa plánu by sa vláda musela žiadosťou ľudí zaujímať, ak by ju počas 30 dní podpísalo 15-tisíc občanov. Zákon, ktorý by chránil ohlasovateľov korupcie, mal byť pôvodne v pripomienkovom konaní už v júni 2012, no vláda si odsúhlasila, že minister vnútra Robert Kaliňák na to dostal čas až do konca tohto roka.
Wienk oceňuje, že sa podarilo zriadiť aspoň webovú stránku data.gov.sk, kde ministerstvá zverejňujú dostupné informácie vo elektronickom formáte, napríklad v tabuľkách. „Je to minimálna vec, ktorú môže vláda pre občanov urobiť.“
Kontrola v Londýne
Otvorené vládnutie má na starosti úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača. Ten odklady vysvetľuje technologickými ťažkosťami, nedostatkom údajov od ministerstiev a finančných prostriedkov. Radičovej vláda pritom odhadla náklady na celú stratégiu otvoreného vládnutia v rokoch 2012 a 2013 len na 79-tisíc eur. „Pri porovnaní s inými nákladmi je to veľmi malá suma. Napríklad obchodný register na internete stál približne 50 miliónov korún,“ tvrdí Wienk. Podľa nej je softvér na zverejňovanie údajov k dispozícii od britskej mimovládky za veľmi prijateľnú sumu.
Rušením úloh sa však vláda záväzku otvárať sa ľuďom nezbaví. „K týmto sľubom sa Slovensko zaviazalo na prezentácii summitu otvoreného vládnutia a ich plnenie bude hodnotiť nezávislý orgán. Ich zoškrtaním si Slovensko veľmi nepomôže,“ vraví Wienk. Hodnotiaci summit otvoreného vládnutia sa bude konať koncom októbra v Londýne.