"Táto obava je odôvodnená," priznáva aj poslankyňa EP Edit Bauer (SMK) s tým, že svoju úlohu zohráva geografická i myšlienková vzdialenosť. "Odcudzenie" považuje za prirodzené aj europoslanec za ĽS-HZDS Sergej Kozlík. Podľa neho sa rozhodnutia EP často prejavia až po pár rokoch - nie sú pre ľudí bezprostredne také zaujímavé, ako rozhodnutia národného parlamentu. V oslabení straníckych kontaktov však žiadnu tragédiu nevidí Monika Beňová (Smer). "Jedným chýbam a druhí sú radi, že som preč. Ale taká je politika," skonštatovala. Tóth odkazuje europoslancom, že s takýmito negatívami museli po odchode do EP počítať. "Pre mnohých je to však odrazový mostík do iných štruktúr."
Strany a eurofrakcie
Rozpory medzi záujmami slovenských strán a eurofrakcií zatiaľ neboli veľmi badateľné. "Program, hodnoty a ciele frakcie a Smeru sú identické, takže politickou schizofréniou netrpím," oponuje Beňová. Jej kolegyňa Bauer dodáva, že rozpory ani nemohli vzniknúť, pretože slovenské politické subjekty nemajú žiadne oficiálne stanoviská k problémom, ktoré rezonujú na pôde EP. Politológ však upozorňuje, že k určitému konfliktu záujmov predsa len dôjde. "Vo frakciách sú výrazne silnejší hráči s inými záujmami ako naši politici a ich strany," hovorí Tóth. Europoslanci priznávajú, že už teraz vzniká konflikt medzi politickým a odborným stanoviskom. "Keďže my z ĽS-HZDS vystupujeme ako nezávislí, sme oproti kolegom trochu zvýhodnení," poznamenal Kozlík. Práve voľba novej Európskej komisie prinútila europoslancov zvažovať medzi politickým a odborným hľadiskom. "Napríklad pri osobe Lászlóa Kovácsa (maďarský kandidát na komisára čelil výhradám proti komunistickej minulosti - pozn. red) prevážilo politické stanovisko," vysvetlil europoslanec za SDKÚ Milan Gaľa.
Cesta do Bratislavy
Napriek všetkému europoslanci svorne tvrdia - kontakt s materskými stranami udržiavame. "Kedykoľvek môžem zavolať premiéra alebo niektorého z ministrov," zdôrazňuje Gaľa. Dôležité otázky konzultuje s vedením strany aj Beňová. "Navrhujem aj konkrétne stanoviská a v tomto zmysle mám v strane väčšinovú podporu." Europoslanci konzultujú problémové veci nielen s materskými stranami, ale aj s naším veľvyslanectvom v Bruseli. A aký je pohľad z druhej strany? "Musia rešpektovať a dodržiavať naše politické rozhodnutia," zdôrazňuje podpredseda ĽS- HZDS Milan Urbáni. Aj preto europoslanci tejto strany informujú vedenie každé dva týždne na republikovom grémiu a predstavenstve. Europoslanci za KDH informovať nemusia, ale robia tak. "U nás sa nič nerobí preto, že sa to musí," poznamenal podpredseda KDH Pavol Minárik.
E-mailom na eurovýbor
Veľké diskusie boli v minulosti okolo účasti europoslancov na rokovaniach Výboru NR SR pre európske záležitosti. Dnes funguje džentlmenská dohoda - europoslanci sú na rokovania eurovýboru pozývaní e-mailom. "Mali sme dve zasadnutia, väčšina poslancov EP na ne však neprišla," skonštatovala poslankyňa eurovýboru Petra Masácová. Jedným dychom však dodáva, že časovú zaneprázdnenosť svojich kolegov z EP chápe.
Európska ľudová strana -Európski demokrati
- Peter Šťastný (SDKÚ)
- Milan Gaľa (SDKÚ)
- Zita Pleštinská (SDKÚ)
- Anna Záborská (KDH)
- Miroslav Mikolášik (KDH)
- Ján Hudacký (KDH)
- Edit Bauer (SMK)
- Árpád Duka-Zólyomi (SMK)
Nezávislí
- Sergej Kozlík (ĽS-HZDS)
- Peter Baco (ĽS-HZDS)
- Irena Belohorská (ĽS-HZDS)
Strana európskych socialistov
- Monika Beňová (Smer)
- Miloš Koterec (Smer)
- Vladimír Maňka (Smer)
Kedy sa hovorilo o europoslancoch:
- keď nebolo jasné, aký bude ich mesačný príjem a kto ich bude platiť
- v čase tesne pred voľbami do EP, ktoré sa konali 14. 6. 2004
- keď Edit Bauer otvorila tému používanie jazyka národnostných menšín v slovenskom parlamente