Následne si orgány verejnej moci môžu uplatňovať náhradu voči úradníkovi, ktorý postupoval nesprávne alebo nezákonne, prípadne nekonal.
Úradníci zatiaľ neplatili
Hoci zákon platí už pol roka, doteraz nie je Úradu pre štátnu službu (ÚŠS) známy ani jeden prípad, keď by sa uplatnil voči štátnemu úradníkovi. Podľa Márie Mišovičovej z ÚŠS nemá úrad ani informácie o tom, že by sa niektorí štátni úradníci rozhodli odísť zo štátnej služby zo strachu, že by mohli niesť následky nesprávnych rozhodnutí. Obavy v tomto smere vyjadril v októbri predseda ÚŠS Ľubomír Plai. Varoval, že by úradníkom mohli hroziť až miliónové postihy, pričom zamestnanci nemajú vytvorené dostatočné podmienky na to, aby mohli takéto riziko znášať. V SR už ponúkajú viaceré poisťovne úradníkom poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania v štátnej a vo verejnej službe, i keď s určitými obmedzeniami. Tie sa môžu týkať napr. povolania, prípadne výšky škody, ktorá môže vzniknúť.
Nekonečné prieťahy
Mediálne najznámejšie sú prípady, v ktorých figurujú sudcovia. Ak sudca zapríčiní škodu zbytočnými prieťahmi v konaní, prípadne svojvoľným rozhodnutím, ktoré nemá oporu v právnom konaní, má od neho štát vymáhať škodu v plnej výške. Ústavný súd (ÚS) SR tento rok priznal občanom náhradu škody vo výške 16 mil. Sk. Podľa predsedu ÚS SR Jána Mazáka k tomu treba prirátať asi 2 mil. Sk ako náhrady súdnych trov. Tieto peniaze poškodeným vyplatilo ministerstvo spravodlivosti. Od januára 2004 na ÚS SR prišlo 786 sťažností na zbytočné prieťahy, podľa Mazáka z nich tretinu odmietli pre zjavnú neoprávnenosť - napríklad preto, lebo bolo súdne konanie ukončené. "Vo zvyšných prípadoch sme sťažnosť akceptovali. Prikázali sme súdu konať, uložili sme súdu povinnosť vyplatiť finančné zadosťučinenie a úhrady konania," povedal predseda ÚS SR. Upozornil, že ďalšie rozhodnutia sú v rukách rezortu spravodlivosti a disciplinárnych senátov. Tie musia konštatovať, že prieťahy vznikli zavinením sudcu, nie z objektívnych príčin, až potom bude môcť štát uplatniť svoj nárok na úhradu škody. Ako uviedla Eva Štangová z Najvyššieho súdu SR, nemá informácie o tom, že by od platnosti zákona vydali disciplinárne senáty takéto rozhodnutie. Okrem toho viaceré prípady riešil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, na základe jeho rozhodnutí musela SR vyplatiť našim občanom odškodnenie vo výške viac ako 10 mil. Sk. Zástupca SR pred ESĽP Peter Kresák pritom nevylúčil, že niektoré kauzy, o ktorých už rozhodol ÚS SR, sa stanú predmetom rokovania v Štrasburgu, pretože poškodení nie sú spokojní s výškou vyplateného odškodného. Ak ESĽP rozhodne v ich prospech, bude im musieť SR zaplatiť ďalšie prostriedky.
Pôjde o desiatky miliónov
Od vstupu zákona do platnosti sa na návrh ministra spravodlivosti začalo 15 disciplinárnych konaní, dva prípady sa týkajú prieťahov v súdnom konaní, v šiestich prípadoch súdy postupovali v rozpore so zákonom a v šiestich prípadoch boli porušené povinnosti sudcu v súvislosti s ustanovovaním správcov konkurznej podstaty. "Budeme vymáhať náhradu škody v plnom rozsahu," vyhlásil hovorca MS SR Richard Fides, ktorý pripustil, že môže ísť o niekoľkomiliónové sumy. Ďalšie disciplinárne konania prebiehajú na návrh predsedov krajských a okresných súdov.
Priznané odškodné
2003 - 10,9 milióna Sk - najväčšou kauzou bola sťažnosť siedmich obžalovaných v kauze Cervanová, ÚS SR im priznal odškodné vo výške 300- až 500-tisíc Sk.
2004 - 16 miliónov Sk - k najväčším kauzám patrili rozhodnutie v spore o určenie otcovstva, kde súd v jednom prípade nerozhodol od roku 1989 (odškodnenie bolo vo výške 100-tisíc Sk), v druhom prípade nerozhodol počas 13 rokov (poškodeným ÚS SR priznal odškodnenie vo výške 130-tisíc Sk).
Zdroj: hn