Rozhodnutie o interrupciách sa môže skončiť patom

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec tvrdí, že je čas biť na poplach. Kvôli neschopnosti parlamentu zvoliť kandidátov na ústavných sudcov môže Ústavný súd SR podľa neho v januári 2007 de facto skončiť... Skutočne hrozí takýto kolaps?
- Po odchode dvoch našich sudcov na súdny dvor v Luxemburgu nedokázal parlament dva roky zvoliť štyroch kandidátov, z ktorých by si prezident vybral dvoch ich nástupcov. A keďže v januári 2007 sa končí volebné obdobie ďalším siedmim sudcom, parlament má iba niečo viac ako rok, aby zvolil ďalších štrnástich kandidátov. Poslanec Drgonec vychádzal z empirického poznatku, že v parlamente sa deje niečo, čo bráni doplneniu pléna súdu.
Dá sa teda povedať, že súdu hrozí nefunkčnosť?
- V rozvrhu práce na rok 2006, ktorý platí až do konca januára 2007, kalkulujeme aj s tým, že tu ostanú prakticky iba štyria sudcovia. Tí vytvoria aspoň jeden senát. Takže tú katastrofickú víziu považujeme do istej miery za reálnu. Treba si uvedomiť, že ochromenie a znefunkčnenie súdu by sa dotklo priamo stability ústavného systému krajiny.
Čím si vysvetľujete, že poslanci nedokážu zvoliť ďalších sudcov?
- Je to zrejme súbor viacerých príčin, v ktorých hrá úlohu nerozhodnosť politikov, enormne vysoké nároky na odbornosť ústavného sudcu, a v neposlednom rade aj odmeňovanie a sociálne zabezpečenie týchto najvyšších sudcov v štáte. Keď niekto zistí, že sudca Špeciálneho súdu má plat viac ako 150-tisíc Sk a pritom náš sudca má brutto 65-tisíc, tak veľmi zvažuje, či bude kandidovať na funkciu ústavného sudcu.
V parlamente sa objavujú už aj úvahy, aby sa latka odborných kritérií pre kandidátov znížila. Nehrozilo by potom, že sa na Ústavný súd dostanú nekvalitní ľudia?
- Keby sa sem dostali ľudia, ktorí na túto prácu nestačia, mohli by nastať značné komplikácie. Veď dnes na ÚS už aj poradca musí mať ozaj mimoriadne dobrú odbornú výbavu. Zoberme si aj iné európske ústavné súdy - pôsobia na nich nositelia významných vedeckých hodností, univerzitní profesori, najvýznamnejší sudcovia v štáte. Iba takým je možné zveriť ochranu základných ľudských práv a slobôd. Preto sa chystám poslať najvyšším ústavným činiteľom a predstaviteľom parlamentných strán list, aby sa nad vážnosťou situácie zamysleli. Aby sa pri výbere kandidátov držali kritérií, ktoré sa uplatňujú v štátoch EÚ a Rady Európy.
Na vašom súde pôsobí 11 sudcov, malo by vás byť 13. Je skutočne toto hlavný dôvod, prečo sa odkladá rozhodnutie o interrupčnom zákone?
- Ak by sme pri súčasných počtoch hlasovali, hrozilo by, že návrh v tejto kauze by sme museli zamietnuť z formálnych dôvodov. Mohlo by sa to totiž skončiť pomerom hlasov šesť ku piatim a na to, aby sme mohli vysloviť súlad alebo nesúlad, je potrebných minimálne sedem hlasov. Nastala by teda patová situácia - a to by bolo voči verejnosti neseriózne.
Takže v tomto prípade už máte spočítané, že by sa dnes hlasovanie skončilo patovo?
- Nemám istotu, že by sa to skončilo inak. Sudcovia z pléna sa k tejto veci vyjadrujú a z toho je zrejmé, ako by zahlasovali. A tie počty vás nepustia. Ja si túto zodpovednosť na seba nevezmem. Ak by sme mali aj chýbajúcich dvoch kolegov, prípad by bol už uzavretý.
Prezident Ivan Gašparovič však tvrdí, že interrupcie sa dajú rozhodnúť aj bez zvýšenia počtu sudcov...
- Nebudem komentovať názor pána prezidenta. Hoci je to názor hlavy štátu, ktorý si treba ctiť a vážiť, nemôžem sa s ním stotožniť. V tomto prípade nesiem ústavnú zodpovednosť ja a moji desiati kolegovia. A aby sme ju uniesli, musíme postupovať takto opatrne. Netýka sa to však len tejto kauzy, už sa to konštantne objavuje v každom konaní o súlade právnych predpisov s ústavou.
Nie je predsa len za odďaľovaním citlivej interrupčnej kauzy aj tak trochu alibizmus?
- Odmietam akýkoľvek alibizmus. Ja sa pri interrupciách nebojím ničoho. Viete prečo? Lebo zásadným problémom v tejto kauze je absolútne nepochopenie, že návrh nesleduje úplný zákaz interrupcií. Ide o obmedzenie prístupu k interrupciám, čo je obrovský rozdiel. Návrh, ktorý máme "na stole", sleduje len to, aby to nebolo voľne prístupné, ale aby existovali v prvom trimestri tehotenstva určité obmedzenia. Čiže nie je reč o žiadnom zákaze interrupcií. A čo sa týka nejakej zdĺhavosti rozhodovania, v Maďarsku napríklad práve teraz rozhodli interrupčnú kauzu - takmer po 13 rokoch!
Objavili sa názory, že v niektorých veciach postupujete opatrne aj preto, že sa uchádzate o funkciu generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, na čo potrebujete nomináciu vlády...
- Mrzí ma, že sa to takto interpretuje. Vláda síce človeka na túto funkciu navrhuje, na to je však potrebný súhlas ďalších 24 národných vlád. A to predsa nedokážete nijako ovplyvniť. Mimochodom, náš súd len tento rok vydal proti vláde dva veľmi silné ústavné nálezy, pri ktorých som bol sudcom spravodajcom. Ak by ma vláda nenavrhla, nič sa nestane. Mám aj dve iné ponuky.
Aké?
- Pôsobil by som na zahraničnej univerzite, čo by bolo mimoriadne exkluzívne.
Súdy prichádzajú o milióny, ktoré musia po rozhodnutí vášho súdu vyplatiť za súdne prieťahy občanom ako odškodné. Len do konca novembra ste im "priklepli" 18,4 milióna. Prečo sa tento problém každý rok nabaľuje?
- Je pravda, že to zaťažuje štátny rozpočet i rozpočty súdov. Na druhej strane to výrazne prispieva k tomu, že hoci ostávajú prieťahy kvôli objektívnym príčinám (napríklad obrovskej zaťaženosti súdov), čoraz viac miznú subjektívne zapríčinené zbytočné prieťahy. Ten trend je mimoriadne pozitívny. Každý náš nález núti súdnu mašinériu, aby príčiny prieťahov odstraňovala.