Obrovské rezervoáre vody objavila európska sonda Mars Express pri južnom póle planéty. "Aj keď nepoznáme presné zloženie, predpokladáme, že ide predovšetkým o vodný ľad a tým pádom aj o najväčší známy rezervoár vody na planéte," píše sa v štúdii, ktorá 15. marca vyšla v odbornom časopise Science. Vedci použili signály radaru Marsis (Mars Advanced Radar for Subsurface Ionospheric Sounding), ktorý pracuje 3,7 kilometra nad povrchom červenej planéty, a vďaka nim vyrátali svoje zistenia. "Použili sme techniku bežne využívanú na zisťovanie hrúbky a stavu ľadovcov na Zemi, radarové ozveny, aby sme mohli preštudovať oblasti pod povrchom v okolí južného pólu," uvádza sa ďalej v štúdii. Vedci vypočítali, že ak by sa všetok ľad roztopil, Mars by zaplavila voda do výšky 11 metrov. Rovnako hľadal radar podpovrchovú vodu v novembri 2005 v okolí severného pólu. Na začiatku mesiaca vedci uviedli, že majú dôkazy o existencii systému podpovrchových vôd, čím sa podporili teórie o dlhoročných podmienkach pre vznik života na Marse. Dnes je Mars, ktorý podobne ako Zem vznikol približne pred 4,6 miliardami rokov, suchá púšť, pričom ani v atmosfére nie je žiadna voda. Vedci však veria, že planétu kedysi pokrývali oceány a atmosféra pripomínajúca podmienky na Zemi, čo je hlavná myšlienka teórie o formách života na Marse. Jedna časť vedcov sa dokonca nevzdáva nádeje ani na tekutú podobu vody na planéte, ktorá by mala vyvierať z podzemných zdrojov. Zábery americkej sondy Mars Global Surveyor totiž priniesli dôkazy o dvoch odtokových kanáloch, ktoré mohla vytvoriť jedine tečúca tekutina. Zaujímavé na celej veci je, že kanály na záberoch spred dlhšieho obdobia neboli. Pre vznik života sú podstatné tri základné zložky - voda, energia ako slnečné svetlo a prvky ako uhlík a kyslík.