Na tento chronický problém upozorňuje aj rezort spravodlivosti v novej Správe o stave súdnictva SR. "Väčšina reštančných vecí je z hľadiska ich obťažnosti náročná na dokazovanie." Pri riešení starých káuz musia sudcovia navyše riešiť otázky právneho nástupníctva či zániku subjektov - a to najmä v obchodných veciach.
Mesiace, roky a...
"Bude trvať aj niekoľko rokov, kým sa súdy zbavia reštančných vecí a budú sa môcť sústrediť iba na to, čo im príde nové," avizoval pre HN hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides. Tento problém by mali postupne odstrániť schválené opatrenia ako súdny manažment, optimalizácia súdnej sústavy, projekt súdnych úradníkov. Ministerstvo hľadá jednu z príčin alarmujúcej situácie v minulosti - konkrétne v roku 1997, keď mnoho sudcov prešlo na novozriadené súdy. Po nich však zostalo veľa nedokončených vecí. Podľa prezidenta Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Juraja Majchráka sa tento problém "nabaľoval" aj pod vplyvom rôznych legislatívnych zmien. "Veľa súdnych sporov priniesla kupónová privatizácia." Viac ako polovicu reštančných vecí tvoria občianskoprávneho kauzy - najmä vlastnícke spory, reštitúcie. "Je to úžasne právne komplikované," hovorí Majchrák.
Kvantita a kvalita
Dedičstvo minulosti pritom nie je možné efektívne riešiť. "Na niektorých súdoch je málo sudcov," upozorňuje podpredseda Súdnej rady SR Jozef Hrabovský. Podľa neho by preto súdy mohli dočasne na vybavenie tejto starej agendy zamestnať sudcov-dôchodcov. Ako dodáva - tí by mohli riešiť aspoň menšie civilné spory do 50-tisíc Sk. "Služby starších sudcov využívajú napríklad aj vo Francúzsku." Takéto východisko si vie predstaviť aj Majchrák.
Veľké ilúzie o samotných sudcoch si nerobí advokát a člen Súdnej rady SR Tibor Šafárik. "Sú obrovské, priam priepastné vedomostné rozdiely medzi sudcami. Je pritom menej tých, ktorí zvládnu ,ľavou zadnou' všetky veci, ktoré dostanú." Takéto výhrady však Majchrák označil za nezmysel - to nie je možné považovať za príčinu prieťahov. Ako prízvukuje, súdy dokážu za rok vybaviť približne toľko vecí, koľko im v rovnakom období príde návrhov na začatie súdneho konania. Na tento trend poukázala aj správa ministerstva.
Cesta na Ústavný súd
Viaceré prípady skončili kvôli prieťahom na Ústavnom súde (ÚS) SR. Jeden z nich približuje advokát Šafárik. Istý občan, ktorého oslobodili v trestnom spore, sa ešte v roku 1990 obrátil na súd. Pre pôvodné podozrenia ho prepustili zo zamestnania, a tak žiadal od štátu náhradu mzdy. "Odvtedy prakticky nebol vynesený jeden prvostupňový rozsudok," poznamenal Šafárik. Prieťahy v tomto prípade potvrdil aj ÚS. Práve počet takýchto sťažností v posledných troch rokoch značne narástol. ÚS pritom iba vlani priznal dotknutým občanom až 16 miliónov Sk. "Ľudia sa u nás radi súdia, mali by viac uvažovať o mimosúdnych dohodách," tvrdí Štefan Németh z ÚS. Množstvo nevybavenej agendy má podľa neho na svedomí o. i. nedostatok sudcov najmä vo väčších mestách - Bratislave, Košiciach a Žiline.
Ako súdili okresné súdy v roku 2004
- došlé prípady: 277 577
- vybavené: 270 763
- nevybavené: 269 421
- reštančné veci: 118 209 (t. j. 44 % z nevybavených)
Ako súdili krajské súdy v roku 2004
- došlé prípady: 60 060
- vybavené: 57 245
- nevybavené: 35 756
- reštančné veci: 13 095 (t. j. 37 % z nevybavených)
(Zdroj: MS SR)