Africká populácia sa každoročne zväčšuje o 3,5 %. Naproti tomu, produkcia potravín ročne rastie len o 2,5 %. Tento nepomer nie je len dôsledkom sucha, ale aj využívania tradičných poľnohospodárskych technológií, ktoré nedokážu pokryť požiadavky rastúcej populácie. Z tohto dôvodu je veľká časť afrického kontinentu odkázaná na finančnú a potravinovú pomoc bohatých krajín. Aj keď by sme si mohli myslieť, že štáty najmä južnej Afriky túto pomoc prijmú, nie vždy je to tak.
Organizácia spojených národov dodáva posledných sedem rokov v rámci svojej potravinovej pomoci africkým a juhoamerickým krajinám geneticky modifikované potraviny. A to bez upozornenia krajín, ktorých sa to týka. Za toto zistenie si OSN vyslúžila odmietnutie niektorých z nich takúto pomoc prijať.
Morálna pasca
Svetový potravinový program OSN podľa svojich predstaviteľov nerozlišuje od roku 1996 medzi geneticky upravovanými a konvenčnými obilninami, a preto ani nemá povinnosť upozorňovať krajiny na túto skutočnosť. V roku 1996 Spojené štáty prvýkrát zahrnuli upravené obilie do svojich zásob potravín určených pre potravinovú pomoc. Polovica svetovej potravinovej pomoci pochádza z USA a štvrtina kukurice, pochádzajúca z tejto krajiny, je geneticky upravovaná. V spojení s existenciou obrovských potravinových prebytkov sa potom pomoc môže niektorým krajinám tretieho sveta javiť ako snaha o ďalšie vykorisťovanie a túto pomoc môžu odmietnuť. Mnohí odborníci považujú takúto pomoc za morálnu pascu a hovoria, že Afrika je len americkým pešiakom v boji proti odmietavému postoju EÚ voči upravovaným potravinám.
I keď OSN odhaduje, že v najbližších mesiacoch bude závislých od pomoci minimálne 14 miliónov Juhoafričanov, niektoré krajiny postup potravinového programu odmietajú. Napríklad zambijský prezident Levy Mwanawasa nahnevane odmieta modifikované potraviny, ktoré označuje ako jedovaté. Vzápätí však pripúšťa, že Zambia od polovice deväťdesiatych rokov až dodnes takéto potraviny dovážala. Susedné krajiny, Zimbabwe a Malawi, napríklad prijali pomoc vo forme upravenej kukurice pod podmienkou, že bude pomletá, aby sa predišlo tomu, že ju farmári zasejú na svojich poliach a kontaminujú ostatné rastliny.
Ťažká voľba
Svetový potravinový program, najväčší dodávateľ potravinovej pomoci, používa väčšinou obilie zo severnej Ameriky, kde neplatia také prísne predpisy pri jeho modifikovaní. Podľa hovorcu programu Trerora Rowa budú hladujúci radšej konzumovať takéto potraviny než prach. S tým však nesúhlasia predstavitelia afrických vlád, ktorí tvrdia, že na svetových trhoch sú dostatočné zásoby prirodzených potravín vhodných ako potravinová pomoc. Tvrdia, že ich OSN stavia do pozície "zjedzte to alebo zomrite" a tento prístup považujú za vydieračský.
O označovaní modifikovaných potravín pre všetky krajiny Svetový potravinový program zatiaľ neuvažuje. Ak tovar spĺňa štandardy krajiny pôvodu (v USA, na rozdiel od mnohých európskych krajín, napríklad neplatí povinnosť takéto potraviny označovať), program ho akceptuje.
Väčšina chudobných krajín však už v súčasnosti podľa dohôd o potravinovej pomoci má právo byť v predstihu upozornená na dodávku upravených potravín a mnohé z nich už vyhlásili zákaz ich dovozu. Majú strach, že tieto potraviny kontaminujú domácu úrodu a prostredníctvom nej tiež dobytok určený na európske trhy, na ktorých platia veľmi prísne pravidlá ohľadne genetických úprav. Africký dobytok má vysokú cenu, pretože je chovaný v prirodzených podmienkach. Jeho pozícia na trhu môže byť otrasená, ak sa preukáže i najmenšie podozrenie a dodávatelia nebudú môcť preukázať genetickú čistotu. A táto skutočnosť ekonomickú, a teda ani potravinovú situáciu južnej Afriky nezlepší.