Komisár pre vnútorný trh Charles McCreevy sa k vytvoreniu jednotných pravidiel správy a vedenia podnikov stavia opatrnejšie ako jeho predchodca Frits Bolkenstein. V zásade síce trvá na postupe schválenom v tejto súvislosti už v roku 2003, ale namiesto smernice -- ktorá je pre členské štáty záväzná -- by uprednostnil odporúčanie.
Iniciatíva vznikla svojho času na základe spoločného presvedčenia, že je potrebné zásadne zvýšiť dôveryhodnosť podnikov, otrasenú takými škandálmi, aké predstavovali napríklad prípady firiem Parmalat či Enron. Na príslušných opatreniach komisia pracuje spoločne s Európskym fórom pre podnikovú identitu, ktoré dohliada na prípravu pravidiel za podnikateľskú sféru.
Na rozdiel od toho by však členské štáty smernicu mali prijať v oblasti medzinárodných fúzií. Taký je aspoň názor Európskej komisie. Pravda, nemecká vláda i odbory už návrh odmietli s poukázaním na možné ohrozenie spolurozhodovacieho práva nemeckých zamestnancov. Bruselskí diplomati teraz počítajú s tým, že Európsky parlament smernicu schváli, ale v kompromisnej a zmäkčenej podobe.
Iná smernica by mala posilniť práva akcionárov, ktorí držia v rukách podiely vo firmách v iných členských štátoch EÚ. Podniky by mali na jej základe povinnosť poskytovať informácie aj do zahraničia, čo zatiaľ nijako upravené nie je. Súčasne nová zákonná norma umožní výkon akcionárskeho práva -- napríklad hlasovania v rámci valných zhromaždení -- aj elektronickou cestou. McCreevy počíta s jej prijatím ešte v tomto roku.
Pôvodné stanovisko však komisia zmäkčila pri požiadavke povinného zverejňovania výšky odmien riaditeľov či členov predstavenstva. Podľa novej verzie by takýto krok zákonodarca len odporučil. (gaf)
StoryEditor