Je už kódex etického správania sa firiem prekonaný?
V súvislosti s témou "etika manažérov" by som si dokázala predstaviť i nejaké jeho doplnky. V zásade existujúci kódex obsahuje súhrn odporúčaní na základe všeobecne uznávaných hodnôt. Myslím si však, že tieto hodnody sa ešte stále nedostali do povedomia všetkých. Veď ako inak si možno vysvetliť roztvárajúce sa nožnice medzi rastúcimi príjmami členov predstavenstiev a medzi pokračujúcim znižovaním počtu pracovných miest? Som presvedčená, že kritériom výšky platov manažérov by mal byť všeobecný mzdový vývoj v tom-ktorom podniku a táto zásada by sa mala dostať i do platného nemeckého kódexu.
Kto teda požaduje od zamestnancov, aby sa zriekli požiadavky na zvyšovanie príjmov, mal by tak učiniť sám?
Prečo nie? Diskusia o tom sa už začala. Ide predsa o ľudí, ktorí sa angažujú v prospech vlastnej firmy, nie je to nijaký "ľudský kapitál". Ak by som sama bola predsedkyňou predstavenstva, nikdy by som od spolupracovníkov nepožadovala, aby sa zriekli vyšších príjmov, kým sama dostávam oveľa viac.
Na čo predovšetkým treba zamerať diskusiu, o ktorej hovoríte?
Za spolkovú vládu tu nechcem stanovovať nijaké záväzné postuláty. Budem len rada, ak túto úlohu zvládne sama podnikateľská sféra. Ale ako podnet by som uviedla jedno ustanovenie o členstve v dozorných radách. Výkonný manažér dnes môže byť súčasne až v piatich. Podľa mňa je tento počet privysoký, ak dozorná rada má mať naozaj kvalifikovaný dohľad nad činnosťou podniku.
Ste spokojná s úrovňou transparentnosti pri platoch členov podnikových predstavenstiev?
Vývoj posledných mesiacov je potešiteľný. K praxi zverejňovania príjmov členov predstavenstva sa prikláňa čoraz viac podnikov, ktorých akcie sú kótované na burze. Ale o nejakom dostatočnom počte ešte nemôže byť ani reči. Veď až 90 percent spoločností tak nerobí. Uvidíme, čo prinesie najbližšie obdobie, keď podniky predložia správu o hospodárení za minulý rok. (gaf)