Včerajší deň bol výročím narodenia filmového mága Federica Felliniho. Režisér by oslavoval 85 rokov.
Federico Fellini sa narodil 20. januára 1920 v talianskom prímorskom mestečku Rimini v rodine hoteliera. Prežil tam detstvo a vyštudoval miestne gymnázium. Rimini ho celoživotne ovplyvnilo, čo možno jednoducho pozorovať aj v jeho tvorbe, hoci priamo v ňom nevyrobil ani jeden zo svojich filmov. Dokonca aj v autobiografickom Amarcorde vystaval kulisy Rimini v ateliéroch štúdia Cineccitá. Podľa neho totiž skutočná estetická forma mesta existovala v jeho predstavách, ktoré realita často rúcala.
Jediný vzor -- Rosselini
Fellini bol vzácnym úlovkom pre novinárov. Nerád poskytoval rozhovory a ak sa niekomu predsa len podarilo priblížiť sa k nemu, s ťažkosťami rozlišoval medzi skutočnosťou a výmyslami. Režiséra totiž poznal celý svet ako veľkého klamára. Mnohé informácie o jeho živote sa rozchádzajú -- v závislosti od toho, kto ich podáva. Fellini nikdy nedokázal zabudnúť na obrazotvornosť, ktorou dotváral svoje zážitky, a ktorá sa preňho stala vlastne pravdou.
V roku 1938 opustil rodné mesto, odišiel najprv do Florencie, neskôr natrvalo do Ríma. Spočiatku sa živil publicistikou a kreslením karikatúr. O štyri roky nato stretol "svojho anjela" Giuliettu Masinu, ktorá v tom čase pracovala v rozhlase. Pod zámienkou obsadenia do filmu si od nej vyžiadal fotografie, hneď nasledujúci deň ju pozval na obed a čoskoro sa zosobášili. Giulietta bola po celý život jeho najväčšou múzou, inšpiráciou a spolupracovníčkou (napriek Felliniho vášni pre ženské pohlavie spolu prežili päťdesiat harmonických rokov). Ona mu dopomohla i k tomu, aby sa podieľal na vzniku významných neorealistických diel Roberta Rosseliniho Rím, otvorené mesto či Paisá. Rosseliniho uznával Fellini ako svoj jediný filmársky vzor.
Génius a Chaplin v sukni
Za začiatok jeho skutočnej režisérskej kariéry možno považovať až snímku Biely šejk (1952). Na festivale v Benátkach sa síce stretla so zdrvujúcou kritikou, no Fellini sa nenechal odradiť a hneď nasledujúci rok získal v Benátkach okrem Zlatého leva aj obdiv publika a poroty filmom Darmošľapi. Nasledovala slávna a štedro oceňovaná existenciálna dráma Cesta, príbeh kočovných klaunov -- drsného Zampana a slabomyseľnej, nevinnej Gelsominy. Gelsominu si zahrala Giulietta Masina, ktorá sa objavila ešte v šiestich Felliniho filmoch. Pri preberaní Oscara ju síce publikum -- na základe jednoduchých šiat a hermelínového kabátika -- považovalo za ozajstného cirkusanta, no Cesta priniesla slávu obom manželom. Felliniho začali považovať za génia a Masinu za Chaplina v sukni. Zakrátko čakala na tvorcu druhá zlatá soška za snímku Cabiriine noci. Neskôr v Sladkom živote podal Fellini výpoveď o úpadku morálky a neschopnosti komunikácie medzi ľuďmi na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Mastroianni na scéne
Angažoval herečku Anitu Ekbergovú a dovtedy pomerne neznámeho Marcella Mastroianniho, ktorému rola zaručila medzinárodný úspech. Mastroianni sa potom objavil aj v titule 8 a 1/2, ktorý znamenal pre Felliniho tretieho Oscara. Pre svoju manželku vytvoril snímku Giulietta a duchovia. Inšpiroval sa ňou a venoval jej ju. Neskôr vznikli Satyricon, Klauni a Roma a autobiografický Amarcord (ďalší Oscar). Fellini sa vtedy vyjadril, že Klaunami zlikvidoval cirkus, Romou Rím, Amarcordom vidiek. Ešte natočí film o ženách a skoncuje aj s nimi. Vyprodukoval teda Mesto žien, po ktorom vyhlásil, že všetky podoby ženy, ktoré vo svojich dielach vykreslil, predstavujú jeho osobne. Spomeňme ešte film Ginger a Fred, v ktorom si po dvadsiatich rokoch opäť zahrala Masina, a posledný Felliniho film Hlas luny.
Zvedavosť až za hrob
V roku 1970, keď Fellini oslávil päťdesiatku, cítil sa -- podľa rozhovoru, ktorý poskytol v tom období -- "preplnený". Po sedemdesiatke však opäť nešetril vyhláseniami, že je vlastne celý život rovnaký. Sedemdesiatročný Fellini sa vraj ničím nelíši od tridsaťročného, nevníma plynutie času. Tvrdil, že neukojiteľná zvedavosť, ktorá nás núti, aby sme sa každé ráno prebudili, by nás nemala opustiť ani v okamihu smrti. V roku 1993 dostal Federico Fellini svojho posledného Oscara za celoživotné dielo. Odovzdal mu ho jeho objav Mastroianni. V tom istom roku podstúpil režisér náročnú operáciu, po ktorej sa už nezotavil. Dňa 31. októbra zomrel po dvojtýždňovej kóme. Verná Giulietta Masina ho nasledovala o päť mesiacov neskôr.