Poštová banka, a. s., vznikla 1. januára 1993. Dlhodobú zmluvu o vzájomnej spolupráci so Slovenskou poštou na obdobie rokov 2000 - 2009 podpísala 3. júna 2000. Na základe tejto zmluvy Poštová banka a Slovenská pošta spolupracujú v oblasti predaja vybraných bankových produktov služieb na poštách v rámci spoločnej marketingovej stratégie. V súčasnosti jej obchodnú sieť tvorí 24 vlastných pobočiek a 1 620 pôšt. V auguste 2003 bola zaregistrovaná lízingová spoločnosť PABK Leasing, s. r. o., ktorá od septembra toho istého roka začala poskytovať svoje služby. Založením lízingovej spoločnosti banka ponúkla svojim korporátnym klientom obstarávanie hnuteľného a nehnuteľného majetku formou lízingového financovania so zohľadnením ich individuálnych potrieb. V decembri 2003 Poštová banka získala 67-percentný majetkový podiel v správcovskej spoločnosti Prvá Penzijná. Získaním tohto majetkového podielu ponúkla klientom možnosť investovať aj do podielových fondov. Medzi najväčších akcionárov banky patrí Istrokapitál, a. s. (55,01 %), Slovenská konsolidačná, a. s. (37,14 %) a Slovenská pošta (5 %).
Tomáš Salomon študoval na Fakulte ekonomiky služieb a cestovného ruchu Vysokej škole ekonomickej v Banskej Bystrici, ktorú ukončil v roku 1988. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval šesť rokov na riadiacich postoch v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu. Od roku 1994 pokračoval v manažérskej kariére v spoločnosti Pepsi Cola Česká republika, kde postupne zastával viaceré riadiace funkcie, až po funkciu obchodného riaditeľa pre ČR. V rokoch 1997 -1999 pôsobil v spoločnosti GE Capital Multiservis, od júla 1998 už ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti. Nasledujúce roky zastával riadiace posty v spoločnosti GE Capital ČR a v GE Capital Bank ako riaditeľ retailového bankovníctva a člen predstavenstva zodpovedný za obchod a marketing. Od júna 2004 je generálnym riaditeľom Poštovej banky.
Poštová banka počtom vlastných obchodných miest patrí medzi menšie banky. Svoje služby však poskytujete aj na poštách. Ako to ovplyvňuje vašu podnikateľskú stratégiu?
- Tak, ako ostatné banky, aj Poštová banka prešla určitými vývojovými fázami. Ešte donedávna bol v nej štát majoritným vlastníkom a banka mala niekoľko rokov za sebou záporný hospodársky výsledok. Dnes je situácia úplne iná. Po splatení zvýšenia základného imania má banka nového súkromného majoritného akcionára - Istrokalpitál, a. s., a od minulého roka sa pohybuje v čiernych číslach. Môžem povedať, že sme na začiatku cesty novej stratégie banky. Naformulovali sme obchodnú politiku v krátko- a strednodobom horizonte s jasnou profiláciou produktov, služieb, a tým aj postupného upevňovania svojej pozície na trhu.
Môžeme teda aj poštu vnímať ako obchodné miesto Poštovej banky?
- Poštová banka má svoju vlastnú obchodnú sieť, a tu sa, prirodzene, snažíme o implementáciu všetkých moderných prvkov, ktoré bankovníctvo ponúka na pobočkovej sieti. Zmluva so Slovenskou poštou nám umožňuje vykonávať bankovú činnosť aj na poštách. Nie sú to síce klasické obchodné miesta, pretože my nemôžeme ovplyvňovať viacero skutočností. Napríklad, ako vyzerá celkové prostredie na poštách a v konečnom dôsledku tam nepracujú ani naši zamestnanci. Naším cieľom nie je urobiť z pôšt štandardné bankové pobočky. Veľkú výhodu vidíme predovšetkým vo vysokej dostupnosti (pošta má 1 620 obchodných miest v slovenských mestách a obciach), čo do určitej miery kompenzuje nie úplne dokonalé dispozičné riešenie na poskytovanie finančných služieb. Pošta je takmer v každej obci a naša banka umožňuje každému jej občanovi, aby tam zrealizoval základný finančný servis. V tom vidíme aj hlavnú konkurenčnú výhodu - byť všade tam, kde ostatné banky chýbajú, a ponúkať klientom jednoduché produkty.
Znamená to, že sa budete orientovať len na menej náročných klientov?
- Objektom nášho záujmu sú, prirodzene, všetci potenciálni klienti. Na klienta sa nepozeráme z hľadiska jeho sídla alebo či má záujem o štandardné alebo len sofistikované produkty. V konečnom dôsledku aj takí túžia po jednoduchosti a dostupnosti, aj keď v určitých prípadoch si takíto klienti vyžadujú individuálny prístup na pobočke banky. To, že sa zameriavame vo väčšej miere na obyvateľov v menších mestách a obciach, je do veľkej miery podmienené práve našou prítomnosťou na poštách. V štruktúre našich súčasných klientov sú rôzne vekové kategórie a my im chceme ponúknuť jednoduché finančné produkty - čiže jednoduchý sporiaci, úverový a transakčný produkt na bežné platby. V praxi to zároveň znamená, že naše produkty by mali byť aj vo formuláciách také jednoduché, aby boli každému dostupné. Dostupnosť nechápeme len z hľadiska počtu obchodných miest, ale aj jednoduchosti poskytovaného produktu. Zamestnanci pôšt potom poskytnú klientovi len základné informácie o našom portfóliu produktov a služieb, prípadne informáciu, na koho sa môžu klienti obrátiť. V každom prípade dnešná kombinácia našej vlastnej siete a pôšt je veľmi dobrým základom pre stratégiu, ktorú chceme zrealizovať.
Poštová banka čiastočne modifikovala svoje logo, je zmena loga aj odrazom zmien v banke?
- Môžem povedať, že sme v určitej fáze infraštruktúrnej prípravy. Keďže väčšia časť členov vedenia banky je tu pomerne krátko, potrebovali sme analýzu samotnej banky, tunajšieho trhu, ako aj personálne doplniť niektoré divízie. Novým logom, ale aj kampaňou v médiách, chceme naznačiť, že sa začína nové obdobie s Poštovou bankou. Prieskum vo verejnosti nám ukázal, že aj naďalej základ loga bude tvoriť trúbka s modro-žltou kombináciou. Bola však trochu archaická, a preto sme ju zjednodušili a zdynamizovali.
Poštová banka a druhý pilier dôchodkovej reformy. Existuje tu nejaké spojenie ?
- Okrem iného sme vychádzali z faktu, že dôchodková reforma je neopakovateľná príležitosť. Približne pred pol rokom sme sa rozhodli, že sa zúčastníme na tejto akcii a staneme sa partnerom pre distribúciu jedného produktu. Dohodli sme sa na spolupráci so spoločnosťou Credit Suisse Life Pensions a jej produkt budeme podporovať veľmi jednoduchým spôsobom a na všetkých poštách.
Ako hodnotíte bankový trh na Slovensku?
- Slovenský bankový trh hodnotím ako veľmi konkurenčný. Dokonca si myslím, že na taký malý priestor je tu veľa veľkých hráčov. Väčšina bánk sa prezentuje ako univerzálny bankový dom a trh to nebude schopný absorbovať. Predpokladám, že tento stav bude nútiť banky, aby sa postupom času viac profilovali. Netvrdím, že nie je na tomto trhu miesto pre súčasné banky. Chcem len vysloviť názor, že niektoré z nich sa budú musieť špecializovať len na určité segmenty. Aj budúcnosť Poštovej banky vidím v istej profilácii - byť jednoduchší ako konkurencia, mať prehľadnejšie produktové portfólio a byť podstatne dostupnejší, pretože na to máme aj predpoklady.
Čo ponúka vaša banka pre veľkých korporátnych klientov?
- Nie je to primárne ten segment, na ktorý by sa Poštová banka orientovala. Veríme však, že niektorí klienti rastú s nami do takej miery, ktorá je zaujímavá pre nás aj pre klienta. Zásadnú konkurenčnú výhodu Poštovej banky voči veľkým firmám nenachádzam. V súčasnosti väčšina korporátnych klientov má možnosť financovať svoje potreby zo zahraničia, prípadne ich materské spoločnosti sú už napojené na konkrétne banky. To však neznamená, že takéto spoločnosti nie sú objektom záujmu našej banky. Niektoré z nich máme aj teraz vo svojom portfóliu.
Čo pre vás znamená kúpa správcovskej spoločnosti Prvá Penzijná?
- Som presvedčený, že prelievanie primárnych zdrojov z bánk do investičných fondov sa bude realizovať v čoraz väčšej miere. Je preto prirodzené, že aj naša banka chce ponúknuť svojim klientom možnosť vyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov ako z klasických depozitných bankových produktov. V tomto roku sme sa sústredili na zmenu štruktúry portfólia fondov Prvej Penzijnej, ich zjednodušenie, aby sme sa aj v tejto oblasti jednoduchosťou priblížili podľa možností čo najviac klientovi. Pri zhodnotení všetkých faktov je táto akvizícia plne v súlade so smerovaním banky do budúcnosti.
Ste jednou z dvoch slovenských bánk bez zahraničných akcionárov. Nebojíte sa nedostatku kapitálu?
- Ak sa pozrieme na tento problém cez niektoré ukazovatele, ako je napríklad množstvo vlastného kapitálu či kapitálová primeranosť, nič nás nelimituje v tom, aby sme aj naďalej rástli. Určitou výhodou pre našu konkurenciu môže byť know-how, ktoré už majú vyvinuté matky niektorých bánk a je ho možné preniesť a implementovať a, samozrejme, z mnohých poznatkov sa aj poučiť. Túto, povedzme, nevýhodu, sme sa snažili eliminovať tým, že väčšina nových riadiacich pracovníkov má skúsenosti z bánk, ktoré disponujú potrebným know-how. Takže máme dostatok vedomostí o tom, akoby sa mali finančné produkty vyvíjať v blízkej budúcnosti, a preto tento deficit nevnímam. Nepochybujem však o tom, že v dlhodobom horizonte môže byť kapitálová sila majiteľa banky determinujúcim faktorom. Teraz je podstatné banku naštartovať smerom k obchodnému rastu a udržať jej náklady tak, aby prinášala zisk.
Na Slovensku rastie počet úverov obyvateľstvu. Ako k tomuto stavu prispieva vaša banka?
- Slovenský trh je v oblasti poskytovania spotrebných úverov pre obyvateľov na začiatku. Ak zoberieme do úvahy ktorýkoľvek ukazovateľ, ako je napríklad zadlženosť domácností voči HDP, tak jeho kapacita je podľa môjho názoru podstatne väčšia. Je len otázkou času, kedy sa Slovensko dostane v týchto ukazovateľoch do podobných čísiel ako je to v Česku, Portugalsku, či iných krajinách Európskej únie. Keďže Slovensko má potenciál ekonomickej stability, postupného nárastu miezd a následnej možnosti obyvateľstva zadlžiť sa, vidím to ako jednu z možností, kam by sa mala banka uberať.
Vysoké úroky z úverov a, naopak, nízke úroky na depozitoch, ako aj neustály nárast poplatkov, to sú najčastejšie výhrady voči slovenským bankám...
- Problematika úrokovej a poplatkovej politiky bánk je predmetom kritiky vo všetkých krajinách, ktoré prešli transformačným procesom. Ak by som urobil globálne porovnanie v tejto oblasti, tak tunajšie banky majú nižšie poplatky v porovnaní s Českom či Poľskom. Výška úrokových sadzieb je determinovaná základnými úrokovými sadzbami na trhu. Porovnanie s vyspelými krajinami západnej Európy je neadekvátne. Silné konkurenčné prostredie vytvára predpoklad, že úrokové sadzby na úveroch klesnú. Možnosť prelievania úspor z klasických bankových produktov do investičných fondov tiež dáva občanom možnosť, aby sa rozhodli, kam uložia svoje úspory.
Prečo je podľa vášho názoru na slovenskom bankovom trhu prebytok likvidity?
- Tak, ako ostatné odvetvia, aj bankový sektor prešiel určitým historickým vývojom, počas ktorého mali banky rôzne skúsenosti s návratnosťou poskytnutých úverov. Z tejto historickej skúsenosti vychádza aj obozretná úverová politika bánk, ktorá je okrem iného ovplyvnená i pomerne nízkou vymožiteľnosťou práva veriteľa vymáhať svoje pohľadávky. Verím, že tak, ako v iných oblastiach, aj tu dôjde v relatívne krátkom čase k zlepšeniu v oblasti bankovej legislatívy.
Čo znamenal pre Poštovú banku vstup SR do Európskej únie?
- Aj napriek tomu, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie neprišiel na bankový trh reálne žiadny nový bankový subjekt, došlo k určitému nárastu konkurencie. Ide predovšetkým o implementáciu nových bankových produktov v oblasti retailového bankovníctva. Poštová banka pociťuje tento konkurenčný tlak a snaží sa reagovať postupným zavádzaním nových produktov, ako aj inováciou tých, ktoré má v súčasnosti na trhu.
Ako ste si zvykli na Bratislavu?
- Slovensko pre mňa nie je novým prostredím, keďže som tu absolvoval vysokú školu. V Bratislave pôsobím približne pol roka a s týmto mestom som sa zžil veľmi rýchlo. Dôkazom toho, že mi mesto imponuje, je aj to, že sa sem presťahovala moja rodina. Preferujem život v menších mestách pred niekoľkomiliónovými metropolami, a z toho dôvodu mi Bratislava vyhovuje.