Zadlžení šejkovia
Saudskú Arábiu si často predstavujeme ako krajinu rozprávkovo bohatých šejkov, ktorí z pozlátených mercedesov vyhadzujú zväzky stodolároviek. Je pravda, že v krajine žije asi 7 000 princov viac či menej spriaznených s kráľovskou rodinou (hoci len 200 z nich možno označiť za aristokratov v európskom zmysle slova). Je tu aj 70- tisíc osôb s majetkom väčším ako 1 milión dolárov. No HDP na obyvateľa (v prepočte na paritu kúpnej sily) dosahuje len okolo 10-tisíc dolárov (Tabuľka 1). To je oveľa menej ako v USA a Európskej únii. Skôr ako o všeobecnom bohatstve sa v tomto prípade dá hovoriť o jeho nerovnomernom rozdelení.
Krajina v súčasnosti produkuje 9,5 milióna barelov ropy denne. Je dlhodobo najväčším exportérom ropy a v rámci ropného kartelu OPEC sa jej podiel pohybuje na úrovni 30 % (Graf 1). V roku 2004 krajina získala z exportu ropy príjmy 116 miliárd dolárov a v tomto roku by to malo byť 150 miliárd (cca 60 % saudskoarabského HDP). Minulý rok mala Saudská Arábia naplánovaný rozpočtový deficit, no vďaka zmenenej situácii na ropnom trhu sa príjmy rozpočtu zdvojnásobili a štátna kasa mala zrazu prebytok 26,1 miliardy dolárov.
Vysoké príjmy z ropy sú však pre krajinu nielen požehnaním, ale aj problémom. Napriek nedávnemu vzostupu cien tejto komodity, čelí krajina veľkým ekonomickým ťažkostiam. Príjmy z ropy sú neobyčajne premenlivé a ich ťažké odhadovanie fakticky znemožňuje strednodobé rozpočtové plánovanie. Veľkú väčšinu výdavkov štátneho rozpočtu tvoria bežné výdavky na platy učiteľov, vojakov a iných zamestnancov verejného sektora. Tie nie je možné pružne upravovať podľa meniacich sa cien ropy na svetových trhoch. Obyčajne sa stanovujú v dobrých časoch a v tých zlých si na ne treba požičať. Nepravidelnosť a veľká volatilita ropných príjmov vysvetľujú, prečo má takáto bohatá krajina neobyčajne vysoké zadlženie. Aj po započítaní minuloročných vysokých príjmov z predaja ropy dosahuje 176 miliárd dolárov, čo sú dve tretiny saudskoarabského HDP (v roku 2003 to bolo až 99,5 % HDP!). Saudskoarabské kráľovstvo by podmienky na vstup do eurozóny veru nesplnilo. Neočakávané príjmy z exportu ropy sa v minulom roku saudskoarabská vláda rozhodla použiť vcelku rozumne. V prvom rade sa bude znižovať štátny dlh. Na dodatočné peniaze sa môžu tešiť aj zdravotníctvo, školstvo, sociálna sféra a bezpečnosť. Súkromný sektor uprednostnil investície do hotelov, nákupných stredísk a biznis centier. Miestni analytici predpokladajú, že HDP narastie o 6,5 % a až do roku 2010 bude rásť tempom 5,5 % ročne.
Rozsiahly štátny sektor...
Saudskoarabská ekonomika vyzerá z európskeho pohľadu dosť zvláštne. Nie preto, že veľká väčšina aktivít sa spája s ťažbou a spracovaním ropy, ale pre vysoký podiel štátneho vlastníctva. Najväčšími podnikmi sú petrolejárske firmy ako Saudi Aramco (s 54- tisíc zamestnancami) a rafinérsky podnik SABIC. Nie vždy je pritom jasné, čo je vo výlučnom majetku štátu a čo v majetku kráľovskej rodiny.
Zahraničné investície zatiaľ nehrajú v krajine významnú úlohu. Od roku 2000 môžu mať zahraničné firmy 100-percentnú účasť v podnikoch v Saudskej Arábii, ale nie v ropnom priemysle, médiách, poisťovníctve, telekomunikáciách a obrannom priemysle. Vláda síce v súvislosti s plánovaným vstupom do svetovej obchodnej organizácie WTO viackrát ohlásila privatizáciu aspoň niektorých divízií petrochemického priemyslu a naznačila možnosť vstupu zahraničného kapitálu, nakoniec však zostalo len pri úvahách.
Špecifickým problémom Saudskej Arábie je rýchly rast počtu obyvateľov, ktorý patrí k najdynamickejším na svete. Počet obyvateľov sa v rokoch 1980 - 2004 zvýšil trikrát. Aj dnes dosahuje ročný prírastok populácie tri percentá. Pri vysokých nárokoch na množstvo a kvalitu verejných služieb predstavuje množiace sa obyvateľstvo veľkú finančnú záťaž pre verejné financie. Kým v roku 1980 pripadli na jedného obyvateľa príjmy z exportu ropy (v prepočte na stále ceny) vo výške 22 589 dolárov, v minulom roku to bolo len 4 546 dolárov. Drahá ropa je fenomén posledných dvoch rokov. Po väčšinu spomenutého obdobia 1980 až 2004 boli ceny ropy relatívne nízke a Saudská Arábia mala dve desaťročia deficitný rozpočet. Veľkým úderom pre saudskoarabskú ekonomiku bola aj prvá vojna s Irakom v rokoch 1990 - 1991. Vtedy došlo k veľkému zníženiu reálnych príjmov na jedného obyvateľa.
Počas ropného boomu v 70. a 80. rokoch si domáce obyvateľstvo zvyklo, že zdravotná a sociálna starostlivosť je zdarma. Štedrá sociálna politika sa nakoniec saudskoarabskému kráľovstvu vypomstila. Kombinácia rýchlorastúcej populácie a nízkych cien ropy v 90. rokoch vytvorila pre vládu veľký problém. Čoraz viac ľudí si nárokovalo kvalitné zdravotné a sociálne služby, no príjmy štátnej pokladnice vysychali. Dnes je opäť všetko inak. Štátna pokladnica sa utešene plní a vláda počas rokov 2000 až 2004 vybudovala 59 nových nemocníc so 4 600 lôžkami. Prílev nových peňazí sa prejavil vo zvyšovaní dĺžky života. Občania púštneho kráľovstva sa dnes dožívajú rovnakého veku ako obyvatelia západnej Európy (74,2 roka u mužov a 78,5 roka u žien). Celkové výdavky na zdravotné a sociálne služby dosahujú dnes 9,6 % HDP a vláda si kladie otázku, či budú udržateľné aj vtedy, keď cena ropy zasa klesne. Viacero vládnych programov sa snažilo podporiť rozvoj súkromného zdravotníctva, no záujem domáceho obyvateľstva o platené zdravotníctvo bol mizivý. Bezplatné zdravotníctvo považujú domáci za svoje právo a vzhľadom na komplikovanú politickú situáciu (a momentálne plnú štátnu kasu) na tom vláda nebude nič meniť. Podarilo sa jej však presadiť povinné súkromné zdravotné poistenie pre spoločnosti, zamestnávajúce viac ako 500 cudzincov. Pod túto schému zatiaľ spadá asi 100-tisíc poistencov, avšak ich rady sa v budúcnosti iste rozšíria.
... a veľa nezamestnaných
Saudská Arábia má absolútny nepomer medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu. V krajine s počtom obyvateľstva 25 miliónov dosahuje oficiálne registrovaná nezamestnanosť deväť percent, no neoficiálna sa odhaduje na 25 až 30 %. Viac ako 100-tisíc absolventov univerzít si každoročne nemôže nájsť prácu. Vyše 52 % obyvateľstva je mladších ako 20 rokov a na obzore sa tak črtá obrovská armáda nezamestnaných. Vysoké počty nezamestnaných však neznamenajú, že práce je málo, práve naopak. Ropný boom prilákal do krajiny veľké množstvo zahraničných pracovných síl, od amerických lekárov a vojenských poradcov až po slúžky z Filipín a šoférov z Pakistanu. Podiel zahraničných pracovníkov na celkovej pracovnej sile dosahuje 55 %. Zdanlivo to vyzerá, že cudzinci berú domácim prácu, no skutočnosť je o niečo zložitejšia. Absolventi univerzít nechcú brať miesta v súkromnom sektore, pretože ich považujú za neisté a horšie platené ako posty vo verejnej správe. Okrem toho im chýbajú aj praktické skúsenosti. Mnoho z nich študovalo odbory ako výklad Koránu či rôzne náboženské smery, s ktorými sa ťažko v praxi uplatniť (z radov takýchto mladých mužov sa regrutuje mnoho radikálnych moslimov). Okrem absolventov vysokých škôl si prácu dlho hľadajú aj ľudia s nižším vzdelaním. Napriek vysokým investíciám do vzdelania, mnoho saudských rodín uprednostňuje tradičný štýl výchovy, a tak je v celkovej dospelej populácii takmer štvrtina analfabetov. Z tohto dôvodu zostane Saudská Arábia aj naďalej závislá od pracovných imigrantov. Vláda sa tejto skutočnosti snaží čeliť politikou tzv. saudskoarabizácie ekonomiky. Domáce i zahraničné firmy majú kvóty na zamestnávanie saudskoarabských občanov a povinnosť zvyšovať ich vzdelanie a odbornú kvalifikáciu. V prípade neplnenia povinností musia platiť vysoké pokuty.
Veľké sú aj mzdové rozdiely. Platy v štátnej správe (spravidla vyhradené pre domáce obyvateľstvo) dosahujú v priemere 3 500 až 4 000 dolárov mesačne. V poľnohospodárstve, obchode a službách (s prevahou zamestnaných cudzincov) to nie je ani 1 000 dolárov. Od roku 1958 sú zakázané odbory aj štrajky. Časté sú prípady bitia a zneužívania ženských pomocných síl z južnej Ázie. V krajine je zakázaný alkohol a kvalifikovaní zahraniční pracovníci majú veľký problém nájsť kvalitné školy pre svoje deti. Napriek týmto problémom však Saudská Arábia zostáva zasľúbenou krajinou pre mnohých migrantov z rozvinutých i menej rozvinutých krajín. Relatívne vysoké mzdy stále lákajú.
Rastie v Saudskej Arábii burzové bublina?
Zrod trhu s cennými papiermi sa v Saudskej Arábii datuje do roku 1984, keď saudskoarabské ekonomické ministerstvá a centrálna banka vytvorili právny a technický rámec pre obchodovanie. Od roku 2001 sa obchody na trhu vykonávajú prostredníctvom elektronického systému Tadawul, ktorý slúži aj na clearing a settlement cenných papierov.
Tak ako ceny ropy dosahujú rekordné hodnoty, rekordy láme aj saudskoarabská burza (Tabuľka 2). Po dvoch úspešných rokoch 2003 a 2004 sa index TASI vyšplhal v tomto roku do nevídaných výšok. Len za prvých šesť mesiacov narástol o 64 %. Od roku 2000 získali investori (vrátane dividend a zdarma distribuovaných bonusových akcií) viac ako 500-percentný zisk. Najrýchlejšie rástli ceny akcií podnikov v priemysle, službách a bankovom sektore. Okrem vysokých cien ropy, podporili raketový vzostup indexu TASI aj všeobecne nízke úrokové miery a rast ziskov domácich spoločností. Dobrá správa pre investorov je, že kapitálové zisky z obchodovania na saudskej burze sa nezdaňujú. Tá zlá hovorí, že na burze môžu investovať len firmy zo Saudskej Arábie a z krajín Rady pre kooperáciu v Perzskom zálive. Naši investori teda nemajú šancu, ani keď prestúpia na islam.
Domáci investori sa rýchlo zorientovali v princípoch fungovania kapitálového trhu. Už prvá primárna emisia akcií Saudskoarabských telekomunikácií (STC) sa stretla s veľkým záujmom obyvateľstva. Nedávne upisovanie akcií Al Bilad Bank (banka pôsobiaca na princípoch islamského bankovníctva) pritiahlo 8,7 milióna ľudí, viac ako polovicu dospelej populácie krajiny. Mnoho obyvateľov si v bankách začalo brať pôžičky, určené výlučne na burzové špekulácie. Tie sa zatiaľ vyplácajú, pretože objemy i ceny trhových aktív stále stúpajú. Počet aktívnych investorov stúpol zo 100-tisíc v roku 2002 na súčasných 2,6 milióna.
Nárast akciových indexov poriadne zvýšil trhovú kapitalizáciu saudskoarabskej burzy. Len za prvých 6 mesiacov tohto roka to bolo vyše 200 miliárd dolárov. Trhová kapitalizácia kótovaných 76 spoločností tak vzrástla zo 122,4 % na 189,3 % HDP. Saudskoarabská burza sa tak stala dvanástou najväčšou na svete a predbehla burzy v Mexiku, Brazílii a Južnej Kórei. Likvidita vyzerá vysoká. Objem obchodov za prvý polrok 2005 bol skoro rovnaký ako celý minulý rok. Najviac sa obchodujú akcie petrochemických spoločností, lodeníc a elektrární. Dobre si však počínajú aj finančné služby. Vzhľadom na dynamický rast mladej populácie sa predpokladá mohutná expanzia hypotekárnych úverov a spotrebných pôžičiek. Problémom likvidity však je, že sa sústreďuje len do niekoľkých spoločností, ako je STC a SABIC. V skutočnosti sa aktívne na trhu obchoduje len s 10-percentami celkovej trhovej kapitalizácie.
Rýchly vzostup cien saudskoarabských akcií hrozí vznikom cenovej bubliny. Pomer ceny akcie a zisku pripadajúceho na jednu akciu (p/e) vystúpil z 25,69 v decembri 2004 na 33,04 v júni 2005. Ceny väčšiny akcií sa zdajú byť nadhodnotené a burzoví experti hovoria o akciovej bubline. Tá zatiaľ utešene rastie, tak ako sa na svetových trhoch dvíhajú ceny saudskoarabskej ropy.
Saudskoarabský dlhopisový trh pozostáva zo štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov emitovaných centrálnou bankou so splatnosťou 2 až 10 rokov. Vzhľadom na veľké deficity štátneho rozpočtu a vysoký vládny dlh je objem trhu s úrokovými nástrojmi veľký. Hlavnými investormi sú vládne penzijné fondy a banky (väčšinou tiež v štátnom vlastníctve). Štát tak na dlhopisovom trhu obchoduje prevažne sám so sebou. Príliš veľký objem vládnych emisií vysal z trhu likviditu a bol príčinou, prečo privátny sektor rástol v saudskoarabskej ekonomike len pomaly. Súkromní investori budú musieť zatiaľ počkať, kým vláda splní svoje sľuby a začne privatizovať aspoň časť podnikov v štátnom vlastníctve. Či sa však kráľovská rodina vzdá kontroly nad krajinou, ktorú považuje za svoj osobný majetok, o tom sa dá pochybovať.
| Vybrané ekonomické indikátory Saudskej Arábie | ||||||
| 1999a | 2000a | 2001a | 2002a | 2003a | 2004a | |
| Nominálny HDP (US$ mil.) | 161 172 | 188 693 | 183 257 | 188 803 | 214 748 | 250 490 |
| Rast HDP v % | -0,7 | 4,9 | 0,5 | 0,1 | 7,7 | 5,2 |
| HDP na hlavu v parite kúpnej sily (US$) | 9 875 | 10 257 | 10 246 | 10 122 | 10 728 | x |
| Obyvateľstvo (mil.) | 21,5 | 22,1 | 22,8 | 23,5 | 24,2 | 25 |
| Počet milionárov (tis.) | 43,4 | 54,7 | 54,1 | 57 | 69,9 | x |
| Zdroj: Central Department of Statistics, Kingdom of Saudi Arabia | ||||||
| Základné ukazovatele kapitálového trhu Saudskej Arábi | |||
| Rok | Trhová kapitalizácia, mld. USD | Objem obchodov, mld. USD | Index TASI |
| 1995 | 40,9 | 6,2 | 1 368 |
| 1996 | 45,9 | 6,8 | 1 531 |
| 1997 | 59,4 | 16,5 | 1 958 |
| 1998 | 42,6 | 13,7 | 1 413 |
| 1999 | 61 | 15,1 | 2 029 |
| 2000 | 67,9 | 17,4 | 2 258 |
| 2001 | 73,2 | 22,3 | 2 430 |
| 2002 | 74,9 | 35,7 | 2 518 |
| 2003 | 157,3 | 159,1 | 4 438 |
| 2004 | 306,3 | 473 | 8 206 |
| VI.2005 | 517 | 430,7 | 13 853 |
| Zdroj: Tadawul, Saudi Stock Market, www.tadawul.com.sa | |||