Súhlasíte s názorom, že obdobím najväčšej slobody médií na Slovensku bola prvá polovica 90. rokov?
- Začiatkom 90. rokov nebol súkromný sektor v mediálnej oblasti natoľko vitálny ako dnes. Jeho nástup súvisí najmä so zakladaním súkromných elektronických médií po roku 1995. Dovtedy aj denníky žili z akejsi opozičnej podstaty voči režimu. Miera neslobody bola vtedy meraná inak ako dnes. Moc voči novinárom zasahovala veľmi primitívnou formou - vypálenie či rozbitie auta, sledovanie či pokusy zvýšiť DPH, na ktoré vydavatelia novín zareagovali protestom: vybielenými titulnými stranami. Dnes je 19-percentná daň. Zdraželi knihy, zdražela tlač a prešlo to hladko.
Zásahy zo strany štátu teda nahradil ekonomický tlak?
- Česká televízia robila reportáž o tom, kam sa strácajú peniaze plynúce do Sazky. Vedenie redakcie však príspevok odmietlo odvysielať. Urobili tak až pod tlakom verejnej mienky, keď sa problému chopili ostatné médiá. Sazka totiž pohrozila, že zruší podporu niektorým reláciám a "odíde" do komerčnej televízie. Podobné prípady sa nájdu aj na Slovensku. Napríklad: vydavateľ má záujem kúpiť nejaké tituly od majiteľa, ktorý sa dostal do konfliktu so zákonom. Čelné periodikum vydavateľa v otváracom materiáli vykreslí majiteľa ako človeka, ktorý síce niečo spáchal, no z trestnoprávneho hľadiska nejde o žiadnu tragédiu. Text navyše nepísal nikto z redakcie, ale novinár z iného periodika, ktorý bol s dotyčným majiteľom v úzkom kontakte. Keď však majiteľ napokon zmienené tituly predal niekomu inému, éra jeho obhajovania skončila a periodikum o ňom písalo ako o darebákovi. Aj toto je istý druh ovplyvňovania redakcie zo strany vydavateľa. Inou formou sú priame vyhlásenia: máme u vás taký a taký objem inzercie a nepáči sa nám, že o "tejto" veci píšete. K týmto nástrojom sa však väčšinou siaha až na záver. Vedenie redakcie väčšinou vie, ktorou cestou ísť nemôže a koho teda nebudú pranierovať.
Ako sa s tým vyrovnávajú redaktori?
- Mnohým sa to nepáči. No keďže je slovenský mediálny trh malý, povedia si: kam pôjdem?
S akou mierou podpory môže v redakcii počítať novinár, ktorý sa chce venovať investigatívnej žurnalistike?
- To, čo chápem pod pojmom investigatívna žurnalistika na Slovensku neexistuje. Tu sa žije z toho, že "niekto" "niečo" redakcii dodá. V takých prípadoch by som si však mal okamžite položiť otázku: Prečo to dodal? Aký mal úmysel? Spravidla ide o ekonomický, ekonomicko-politický alebo politický zápas. Pokiaľ ide o čistú politiku, je to v poriadku, pretože to vedie k väčšej kontrole. Ak však ide o ekonomické spory, je to problém.
Za investigatívnu reportáž považujem napríklad prácu reportérov denníka Financial Times, ktorý v roku 1999 uverejnil materiál o praní špinavých peňazí pochádzajúcich z ruského organizovaného zločinu prostredníctvom londýnskej filiálky Bank of New York. Na materiáli pracovalo niekoľko reportérov 6 mesiacov.
Iný príklad. Reportér súkromnej televízie dostal tip, že istá britská firma vyváža s tichým súhlasom vlády zbrane do Indonézie, na ktorú bolo v tom čase uvalené embargo OSN pre porušovanie ľudských práv vo Východnom Timore. Aby informáciu overil, založil po porade s redakčnými právnikmi firmu, ktorú nazval podľa svetoznámeho producenta diamantov z Južnej Afriky - De Beers Company. Natlačil vizitky a prihlásil sa v podozrivej firme ako majiteľ baní vo Východnom Timore. Odvolal sa, že na ňu dostal tip na ministerstve, pretože by potreboval pomôcť. Meno pôsobilo ako zaklínadlo - firma si nič nepreverovala a ukázala mu tovar, ktorý nakrútil.
Neviem si predstaviť, že by sa na Slovensku vedenie niektorej redakcie na niečo podobné dalo. Tu sa takýmito materiálmi naháňa skôr náklad a investigatívna žurnalistika sa neberie ako niečo, čo sa oplatí pestovať.
Náklad je však dôležitý aj pre západné médiá. Do akej miery to vnímajú ako verejnú službu?
- Reportérov vedie snaha odhaliť verejnosti pravdu. Na Slovensku však, napríklad aj v porovnaní s Českou republikou, chýbajú ľudia, ktorí vytrvalo idú po istých témach a dokážu sa v nich orientovať.
Čím sa to dá vysvetliť?
- Po roku 1989 bola v Česku iná východisková pozícia. Vyššia vzdelanosť, vyššia kvalita novinárov. Napríklad v Novom světe bolo aj pred novembrom 1989 niekoľko skvostných reportérov. Pri investigatívnej žurnalistike je problémom aj právne krytie novinára. V mnohých redakciách totiž nie sú zamestnancami a v prípade sporov nedostanú od vydavateľa právnika. To len zvyšuje nechuť púšťať sa do káuz