"A na vine si bude sama," hovorí maďarský dirigent Ivan Fischer. Ten nedávno triumfoval na prestížnom festivale opery Glyndebourne, kde jeho výkon ocenili diváci niekoľkominútovými ováciami. Aj on je súčasťou východoeurópskej invázie hudobníkov na Západ. Valery Gergiev, Rus, vedie Londýnsky symfonický orchester, iný Rus -- Vladimir Jurowski, je umeleckým riaditeľom Glyndebourne.
Stačí, ak vezmete do ruky program koncertov britských orchestrov a nájdete rumunskú sopranistku Angelu Gheorghiu, ktorá spieva v najlepších filharmóniách alebo ruskú sopranistku Annu Netrebkovovú, ktorá vzbudila obrovskú senzáciu v predstavení La Traviata v Salzburgu.
Peniaze, peňeži, peníze
Hranice pre hudobníkov nikdy neexistovali, ale zatiaľ čo v minulosti cestovali do zahraničia z politických dôvodov a hľadali exil, ako napríklad maďarský dirigent -- dnes už Lord -- Georg Solti, ktorý viedol železnou rukou orchester v Covent Garden, teraz je dôvod ich odchodu oveľa prozaickejší: peniaze.
"Problém je, že východoeurópski umelci sú postavení pred zdanlivo jednoduchú, ale neľahkú voľbu -- zostať doma alebo odísť do zahraničia. A zostať doma nie je vôbec ľahké, keďže naše krajiny nevedia zaobchádzať s kultúrou," hovorí Fischer. Podľa neho podporujú východoeurópske vlády väčšinou nekvalitné projekty. "Sú uväznené v lokálnych malicherných sporoch a históriách a nevidia, že ich najlepšie talenty zatiaľ unikajú do zahraničia."
Riaditeľ Opery Slovenského národného divadla Marián Chudovský to nevidí tak tragicky. "Každý odchádza do zahraničia, aj hokejisti. Ak majú na to, aby hrali v NHL, idú do NHL. V klasickej hudbe a opernom umení je to rovnaké."
Nema para, nema hudba
"Nemáš prachy, nebude hudba," povedal svojho času pre HN líder legendárnej srbskej rockovej kapely Partibrejkers, keď sme sa rozprávali o podmienkach ich hrania na Slovensku. Peniaze sú dôležité v každom hudobnom žánri -- od rocku až po klasiku. Podľa našich informácií je mesačný plat dobrého sólistu okolo 30-tisíc slovenských korún, v zahraničí je to priemerne 4 až 5-tisíc euro. Špičkoví interpreti môžu za večer zarobiť až 10-tisíc euro, honoráre svetových hviezd dosahú však aj 100-tisíc euro za jeden večer. Treba si však uvedomiť, že tých večerov je do roka vždy len niekoľko, možno štyridsať, a predchádza im dlhá a náročná príprava. Všetko je však relatívne. Mnoho interpretov a operných spevákov si nájde čas aj na účinkovanie na domácej scéne. Väčšou motiváciou ako peniaze je pre nich možnosť robiť s vynikajúcim dirigentom, režisérom alebo spievať úlohu, ktorá ich oslovila. Preto v našej opere účinkovala aj svetová sopranistka Eva Urbanová, hviezda Metropolitnej opery v New Yorku či talianskej La Scaly.
Dôvodom jej účinkovania bol skvelý dirigent Ondrej Lenárd. "Zahraniční umelci, ktorí u nás účinkujú, musia pochopiť naše honorárové podmienky, ktoré sú jedna ku desiatim v pomere k zahraničným," hovorí Chudovský. Preto sa ich snažia osloviť zaujímavou úlohou či režisérom.
Elitárstvo rozumu
Kto však vlastne dnes počúva klasickú hudbu? Keď sa na Slovensku začne o nej hovoriť, väčšina si predstaví autobusy so zahraničnými turistami, ktoré stoja pred SND či filharmóniou. Pre riaditeľov operných domov či šéfdirigentov filharmónií však to, odkiaľ diváci pochádzajú, nie je dôležité.
"Klasická hudba je univerzálny jazyk. U nás panuje názor, že do opery chodia rakúski dôchodcovia, ale to je omyl," tvrdí Chudovský. Väčšina návštevníkov opery sú podľa neho vzdelaní fanúšikovia, ktorí za dobrými predstaveniami cestujú po celej Európe.
Fischer si starosti s publikom tiež nerobí. "Myslím si, že klasická hudba je pre niekoho, kto nadobudol aspoň určitý stupeň múdrosti. Kým si človek neuvedomí, kto vlastne je, kým si napríklad nevyrieši kariéru a životnú lásku alebo rozvod, nie je pripravený na klasickú hudbu," domnieva sa Fischer. "Je to elitárstvo," priznáva, "ale je to elitárstvo rozumu."
StoryEditor