Knižnú sériu o pánovi Tragáčikovi poľského spisovateľa Zbigniewa Nienackého mohol domáci čitateľ registrovať začiatkom osemdesiatych rokov. Vtedy slávna (na postkomunistickom trhu absentujúca) edícia STOPY vydavateľstva Mladé letá predstavila jeho prvé dobrodružstvá. Po Záhadných príhodách pána Tragáčika vo viac-menej pravidelných odstupoch nasledovali Pán Tragáčik a záhady Fromborku, Pán Tragáčik a Fantomas, Pán Tragáčik a Neviditeľní a nakoniec Pán Tragáčik a človek z UFO. Pokiaľ čitateľa (prípadne jeho rodiča) neodradil pomerne infantilný názov, predstavil sa mu svet navonok obyčajného historika umenia, amatérskeho detektíva a tak trochu dobrodruha. Nie celkom obyčajný však bol umne schovávaný dôvtip a prehľad v umeleckých dejinách. K rozuzleniu riešených záhad, na rozdiel od hrdinov "bondovského" typu, viedli práve rozvaha a vnímavosť. Množstvo historických súvislostí či opisov mazúrskeho kraja primiešavali roztomilým dobrodružstvám širšie spektrum významových rovín. Pre mnohých je dodnes Tragáčik nielen milou reminiscenciou rokov dospievania, ale aj akousi kultúrno-generačnou pamäťou. Nehovoriac o tom, že Nienacki sa stal kľúčom k "objavovaniu" dnes už kultových poľských autorov Lema, Sapkowského, Ziemkievicza...
Vo vydavateľstve Ikar vyšiel pred niekoľkými dňami Prvý príbeh pána Tragáčika, nový titul, ktorý predchádza plánovanej reedícii známej série.
Ako sa pánovi Tragáčikovi podarilo vstúpiť do tej istej rieky? Pomerne dôveryhodne, takže sklamania z neúspešných pokračovaní, ktorými sa súčasná popkultúra doslova hemží, sa nedejú. Azda aj z dôvodu hlavnej postavy, ktorá je čitateľovi predstavená v čase hľadania vlastnej identity. Fantastický obojživelný "tragač", podľa ktorého vznikla samotná prezývka hrdinu, tak ostáva záležitosťou nasledujúcich dielov. V prvom príbehu je "detektívna žilka" mladého, nie príliš ambiciózneho novinára Tomasza (tak znie jeho civilné meno) konfrontovaná s posmešnými reakciami okolia. Dôvodom je zvýšený záujem o starú vojenskú pevnosť Albazin, ktorej obyvatelia v sedemnástom storočí dostali varovanie čínskej armády. Odkaz bol však okrem mandžuského a mongolského jazyka písaný aj poľsky. Nebol by to pán Tragáčik, keby ho záhada pevnosti na Ďalekom východe netrápila. Dobrodružná cesta na Sibír sa prelína s beletrizovanou historiografiou o osudoch poľských krajanov v cárskom Rusku. A len tak, mimochodom, je povesť o albazinskej pevnosti obostretá zlatým pokladom... Úžasnú scenériu krajiny, najmä charakterov družných ruských kolegov, sledujeme počas cesty strávenej na slávnej Transsibírskej magistrále. Tá je spolu s rozšifrovaním záhady skutočne tragáčikovským comebackom v najlepšom zmysle slova.
Prvý príbeh pána Tragáčika je očakávaným návratom nielen pre adolescentov. Radostným návratom však narastá netrpezlivosť, pretože vydavateľstvo Ikar pripravuje ďalšie z nevydaných (a predovšetkým nevídaných) dobrodružstiev tohto skvelého hrdinu (Pán Tragáčik a Atanarichov poklad a Pán Tragáčik a svätý relikviár) až v nasledujúcom polroku.
StoryEditor