Tradične sa ekonomická teória zakladala na domnienke existencie tzv. homo oconomicus, ktorého správanie je ovládané vlastnými záujmami, napĺňaním svojich potrieb, a ktorý je schopný racionálneho rozhodovania, hovorí sa v úvode zdôvodnenia Kráľovskej švédskej akadémie vied rozhodujúcej o laureátoch tohtoročnej Ceny Švédskej banky za hospodárske vedy na pamiatku Alfreda Nobela známej ako Nobelova cena za ekonómiu. Ekonómia sa tiež považovala za neexperimentálnu vedu, v ktorej sa vedci a výskumníci, podobne ako je to v astronómii či meteorológii, museli spoliehať výlučne na reálne dáta. Nimi sú priame pozorovania skutočného sveta. Počas ostatných dvoch desaťročí sa však tento prístup postupne menil. Kontrolované laboratórne experimenty sa ukázali ako nevyhnutná súčasť ekonomického výskumu a v niektorých prípadoch výsledky pokusov dokonca demonštrovali, že základné postuláty teórie hospodárstva by sa mali modifikovať. Tento proces sa pritom rozvíjal v dvoch rovinách: psychológovia skúmali ľudský úsudok, rozhodovanie a správanie, zatiaľ čo experimentálni ekonómovia testovali ekonomické modely vo svojich laboratóriách. Kráľovská švédska akadémia vied preto tohtoročnú cenu udelila dvom inovátorom v týchto oblastiach: Danielovi Kahnemanovi a Vernonovi Smithovi.
Kahneman dostal ocenenie za prínos v psychologickom výskume ekonomických vied, týkajúci sa najmä ľudského úsudku a rozhodovania v nejednoznačných situáciách. Smith si cenu naproti tomu zaslúžil zavedením laboratórnych výskumov ako nástrojov empirickej ekonomickej analýzy, najmä pri štúdiu alternatívnych trhových mechanizmov. Smithove a Kahnemanove štúdie pomohli objasniť príčiny výkyvov na trhu, ktorých chápanie nie je zhodné zo zásadami logiky.
Vernon Smith je priekopníkom princípov tzv. testov aerodynamického tunela, kde sa vzorky nových trhových mechanizmov, ako je napríklad deregulovaný trh s elektrickou energiou, testovali v laboratórnych podmienkach a až potom sa aplikovali v praxi. "Nobelovu cenu som nečakal, ale som šťastný, že moji priatelia, ktorí to predpovedali už 22 rokov, majú konečne pravdu," vyhlásil pred novinármi nový laureát prestížnej ceny. Americký profesor vyvinul súbor metód, ktoré sa stali štandardom ekonomických experimentov. Smith svoje ekonomické testy zostrojil už v 60. rokoch a v laboratórnych podmienkach sa využili na testovanie aukčných mechanizmov pri privatizácii či verejnom sprostredkovaní. V súčasnosti sú pritom aukcie projektované práve pre dereguláciu či privatizáciu verejných monopolov, akými sú napríklad vysielacie práva. "Keďže tieto mechanizmy sú obyčajne komplexom a je ťažké odhadnúť ich priebeh výhradne na báze teoretických úvah, experimentálna metóda sa stáva obzvlášť užitočná," zdôvodnila svoju voľbu akadémia.
Dlhý čas bola pritom ekonomická veda postavená na modeloch a myšlienke, že ľudia sa správajú racionálne, no ako tvrdí Nicholas Barberis, docent v odbore financií na Fakulte obchodu Chicagskej univerzity, Daniel Kahneman "nám ukázal situácie, v ktorých ľudia nekonajú racionálne". Ekonomický výskum často predpokladá, že ľudia sú motivovaní materiálnymi pohnútkami a rozhodujú sa racionálne. Predpokladá, že posudzujú ekonomický stav a dosah ich správania tým, že spracujú všetky dostupné informácie podľa štandardných štatistických postupov. Tento prístup sa formuloval axiomaticky v tzv. teórii očakávanej užitočnosti, ktorá je dominantnou v ekonomickej teórii rozhodovania v neistote. Prevažujúci názor v psychológii je vnímanie človeka ako systému, ktorý kóduje a interpretuje dostupné informácie vedomým a úmyselným spôsobom, no v ktorom zohrávajú svoju úlohu aj menej uvedomelé faktory. Tie dotvárajú tento interaktívny proces. Medzi tieto prvky patrí prezieravosť, vnímavosť, mentálne modely interpretovania špecifických situácií, emócie, postoje či spomienky na predchádzajúce rozhodnutia a ich dôsledky.
Kahneman a jeho zosnulý kolega Amos Tversky spolu s ďalšími psychológmi však na základe prieskumov a experimentov uskutočnených na formách ľudského správania spochybnili domnienky ekonomickej racionality v niektorých situáciách. Akadémia pritom zdôrazňuje, že práve vďaka ich inovatívnemu prístupu sa dá napríklad vysvetliť, prečo sú niektorí ľudia ochotní cestovať kilometre kvôli malej zľave lacnejšieho výrobku, ale podobná zľava drahšieho ich už tak nepriťahuje. Často totiž ľudia neposudzujú nepredvídané udalosti podľa zásad pravdepodobnosti, a už vôbec sa neriadia podľa teórie maximalizácie očakávanej užitočnosti (zisku). Podľa Kahnemanových výskumov nie sú schopní komplexne vyhodnotiť situáciu, keď je budúci dosah neistý. Preto sa skôr spoliehajú na tzv. heuristické skratky alebo pravidlá stopovania. Obchodníci jednoducho stopujú správanie ostatných účastníkov trhu.
Kahneman a Smith sú kľúčovými postavami, ktorí prispeli k vzrušujúcej obrode ekonomického výskumu, zdôraznili tí, ktorí rozhodovali o udelení Nobelovej ceny.
Päť pôvodných Nobelových cien
Cena za mier
Prestížne ocenenie za mierové aktivity dostal bývalý americký prezident James Earl Carter ml. za neúnavné presadzovanie mierových riešení konfliktov, podporu demokracie a ľudských práv na celom svete a propagovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Kritici však tvrdia, že uznania sa mu dostalo hlavne pre nesúhlas s politikou súčasného prezidenta USA Georgea W. Busha. Carter aj v samotnom prejave pri udeľovaní Nobelovej ceny za mier varoval pred katastrofickými následkami "preventívnej" vojnovej stratégie voči Iraku. Podľa neho musia USA v každom prípade rešpektovať rozhodnutia OSN. "Musíme myslieť na to, že dnes je na Zemi najmenej osem jadrových veľmocí a tri z nich hrozia svojim susedom," zdôraznil exprezident. Predseda Komisie Nobelovej ceny za mier Gunnar Berge bol pritom úplne presný: ocenenie Cartera by sa malo vnímať ako "kopanec do nohy" prezidenta Busha za jeho tvrdý postoj voči Iraku. Carter pri akceptovaní ceny zdôraznil aj urýchlenú potrebu riešenia blízkovýchodného konfliktu, ktorý "je zdrojom celosvetového napätia".
Cena za literatúru
Získal ju Imre Kertész za schopnosť literárne stvárniť krehkosť jednotlivca v barbarskom toku dejín. Tento spisovateľ židovského pôvodu sa vo svojich dielach venuje najmä holokaustu (Bezosudovosť alebo Kaddiš za nenarodené dieťa), sám totiž prežil hrôzy koncentračného tábora v Osvienčime, neskôr v Buchenwalde.
Cena za fyziológiu a medicínu
Laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny v tejto oblasti sa stali Sydney Brenner (Veľká Británia), John E. Sulston (Veľká Británia) a H. Robert Horvitz (USA) za významné objavy v oblasti genetickej regulácie pri vývoji orgánov a plánovanej smrti buniek. Výsledky ich výskumu a štúdií sa využili pri zisťovaní príčin mnohých ochorení.
Cena za chémiu
Laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali John B. Fenn (USA), Koiči Tanaka (Japonsko) a Kurt Wüthrich (Švajčiarsko) za revolučné metódy analýzy biomolekúl (vrátane bielkovín).
Nobelova cena za fyziku
Jej držiteľmi sa v roku 2002 stali Raymond Davis ml. (USA), Masatoši Košiba (Japonsko) a Riccardo Giacconi (USA). Prví dvaja si rozdelili polovicu ceny za prínos v odbore astrofyziky, najmä za objav kozmických neutrín, a druhú polovicu ceny dostal Giacconi za práce vedúce k objaveniu kozmických zdrojov röntgenového žiarenia.
Komu pripadne prestížna cena?
Prestížne Nobelove ceny sú financované z pozostalosti vynálezcu a priemyselníka Alfreda Nobela. Podľa jeho poslednej vôle sú udeľované ľuďom, ktorých práca predstavovala v danom roku "najväčší prínos ľudstvu". Celý svoj majetok (dnes by sa rovnal hodnote 173 mil. USD) zanechal v závete ako Nobelovu nadáciu. Ceny sú financované z ročných úrokov jeho dedičstva v oblasti fyziky, chémie, medicíny, literatúry, pričom vari najznámejšou a najprestížnejšou je cena za mier. Od roku 1969 udeľuje Švédska národná banka (Riksbank) aj cenu v oblasti ekonómie. No tá sa minulý rok stala predmetom sporu, pretože príbuzní vynálezcu v otvorenom liste národnú banku vyzvali, aby prestali pre ocenenie používať pomenovanie Nobelova cena. Podľa nich totiž cena za ekonómiu nenapĺňa Nobelov odkaz.
O držiteľovi cien za chémiu a fyziku rozhoduje po dôkladnom posúdení Kráľovská švédska akadémia vied, o cene za fyziológiu a medicínu Kráľovský karolínsky lekársko-chirurgický inštitút, za literatúru Švédska akadémia a o Cene Švédskej banky za hospodárske vedy na pamiatku Alfreda Nobela taktiež Kráľovská švédska akadémia vied. Cenu za mier udeľuje päťčlenný výbor volený v nórskom parlamente. Dodnes nie je jasné, prečo práve Nórsko Nobel poctil rozhodovaním o cene mieru. Niektorí experti špekulujú, že dôvodom bol sklon nórskeho parlamentu hľadať mierové riešenia medzinárodných sporov. Druhí zas tvrdia, že Nobel mohol byť ovplyvnený nórskym spisovateľom a pacifistom Björnstjernem Björnsonom (sám laureát Nobelovej ceny) a jeho názormi. Björnson je v našich zemepisných šírkach známy ako bojovník za národné práva Slovákov. Diskusie v rámci spomínaných inštitúcií sú tajné a detaily zo zákulisia udeľovania cien sú preto pre verejnosť neprístupné.
Medzi najslávnejších laureátov Nobelovej ceny pritom medzi inými patria bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger, izraelský premiér Jicchak Rabin, írsky spisovateľ Samuel Beckett, nemecký vedec Albert Einstein či juhoafrický disident a neskorší prezident Nelson Mandela.