Parametre budov, pokiaľ ide o ich tepelné straty a efektívnosť vykurovacích systémov, často nie sú vyhovujúce. Je príznačné, že tieto problémy sa dostávajú do popredia najmä teraz, keď sa zvýšila cena tepla, resp. energií ako takých. Možno predpokladať, že práve nová európska smernica č. 2002/91/EC o energetických vlastnostiach budov vyvolá tlak na vládu a nakoniec aj na majiteľov budov, aby presadzovali, prípadne podporili investície do zlepšenia ich tepelných vlastností.
EURÓPSKA SMERNICA
Uvedená smernica nariaďuje prijať legislatívny rámec pre kalkuláciu celkovej energetickej náročnosti budovy. Predpisuje, aby sa do národných legislatív členských štátov zapracovali minimálne požiadavky na energetické vlastnosti novo stavaných budov, resp. rekonštruovaných existujúcich budov. Stanovuje limitné tepelné vlastnosti pre vykurovacie systémy, klimatizáciu, vnútorné klimatické podmienky a podobne. Pre nové budovy musí byť vypracovaná štúdia alternatívneho zásobovania energiou, napríklad tepelným čerpadlom. Každá budova bude musieť mať energetický certifikát, ktorý je dostupný prenajímateľovi alebo záujemcovi o kúpu budovy. Musia ho mať k dispozícii aj používatelia jednotlivých miestností. Nariaďuje kontrolu energetickej efektívnosti kotlov a vykurovacích systémov s výkonom nad 20 kW, ako aj klimatizačných systémov, ktorú budú vykonávať nezávislí experti. Národné legislatívy členských štátov musia túto direktívu prebrať do 4. januára 2006.
"Smernicu budeme musieť aplikovať vo vlastnom záujme. Napriek tomu, že u nás platí viacero technických noriem a nedávno sme prijali novú normu o tepelnej ochrane budov, ktorá sa blíži k európskym štandardom, spomenutú smernicu vydáme aproximačným vládnym nariadením," uviedol v tejto súvislosti riaditeľ sekcie stavebných hmôt na Ministerstve výstavby a verejných prác SR Anton Novotný.
RÝCHLE RIEŠENIE
Technickými opatreniami možno znížiť spotrebu tepla v budovách až o tretinu. Problémom sú zdroje pre tieto investície, osobitne vo verejnom sektore. Stav mnohých budov, škôl či nemocníc, aj keď boli postavené pred menej ako štvrťstoročím, je z hľadiska tepelných strát veľmi zlý. Práve pre nápravu tohto stavu vo verejnom sektore Energetické centrum Bratislava (ECB) v spolupráci s magistrátom Bratislavy, Miestnym úradom Bratislava Staré Mesto, mestom Viedeň a rakúskou spoločnosťou OGUT pripravilo projekt založený na princípe EPC -- Energy Performance Contracting. Samosprávy pre tento projekt vytypujú v Bratislave a vo Viedni po jednej budove, v tendri vybraná spoločnosť spracuje energetický audit budovy a zabezpečí revitalizáciu jej energetického hospodárenia a tepelných parametrov. Pri metóde EPC sa investícia spláca vzniknutými úsporami tepla, možno povedať cenou tepla, ktoré sa ušetrí po vykonaní technických opatrení. Výhodou metódy EPC je, že vlastník či prevádzkovateľ budovy nepotrebuje štartovací kapitál. "Metóda je efektívna tam, kde realizovaný projekt vygeneruje dostatočný cash flow, ktorým sa uhrádza investícia vrátane odmeny pre nositeľa projektu, najčastejšie v lehote do piatich rokov," informoval manažér ECB Roman Doubrava.
KOMPLEXNÉ RIEŠENIE
"Metóda EPC nie je na Slovensku novinkou, ide o financovanie treťou stranou. Uplatňuje sa najmä pre nebytové nevýrobné budovy. Treba si však všimnúť, aké technické opatrenia sa použijú na zníženie spotreby tepla. Zatiaľ sa EPC použila najmä v súvislosti s opatreniami vo vykurovacom systéme budov, kde sa inštalovala regulácia dodávky tepla a hydraulické vyregulovanie," vysvetlila riaditeľka výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb VVÚPS-NOVA, s. r. o., Bratislava, Zuzana Sternová. Týmito investične menej náročnými opatreniami možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie od 5 do 30 %. "Spotreba tepla je ovplyvnená aj výskytom závažných funkčných nedostatkov stavebných konštrukcií budov. Preto v súvislosti so starnutím budov je nevyhnutné vykonávať ich obnovu. Ide predovšetkým o zlepšenie tepelnej ochrany budovy výmenou okien a zateplením stavebných konštrukcií, najmä obvodového a strešného plášťa. Tieto opatrenia, vykonané v kombinácii s úpravami vo vykurovacom systéme, sú efektívnejšie, vyžadujú si však vyššie finančné zdroje," doplnila Z. Sternová.
Vývoj ceny tepla v SR v rokoch 1993 až 2002 (Sk/GJ)
1993 1. polrok 1994 2. polrok 1994 1995 1996 1. polrok 1997 2. polrok 1997
Maximálna cena pre domácnosť 120 120 140 140 140 140 150
Skutočná priemerná cena výrobcov 185 216 216 232 239 250 250
Zdroj: TASR