Rok po tom, čo ministri 140 krajín sveta odštartovali rokovania o svetovom obchode v katarskej Dohe, nitky spájajúce obchodný systém vo svete sa začínajú trhať. Napriek prísľubom ministrov, že docielia pružnejší obchod medzi krajinami, mnohí z nich dnes predkladajú plány, ktoré v skutočnosti celý systém obracajú na záplatové vrece.
Ako uviedli Financial Times, USA, Austrália, Japonsko či Singapur začali rokovať o uzatvorení dohôd o voľnom obchode (FTA) s krajinami, ktoré sú vzdialené tisícky kilometrov. Od leta vzniklo okolo 20 návrhov na FTA a ďalšie sa zvažujú. Ich trend vyvolal búrku nevôle viacerých obchodných kruhov a ekonómov. Podľa krajín uzatvárajúcich vzájomné FTA je tento krok ekonomicky výhodný, podporí ich ekonomiky a čiastočná liberalizácia obchodu neskôr povedie k liberalizácii v globálnom meradle.
Mnohí ekonómovia však s takýmto názorom nesúhlasia. Podľa nich sú bilaterálne dohody nebezpečným odpútavaním štátov od multilaterálnych rokovaní a navyše, aj omnoho menej efektívnou cestou na dosiahnutie celosvetovej liberalizácie obchodu. Dvojstranné dohody môžu otriasť svetovými trhmi, podporiť byrokraciu, zvýšiť firemné náklady a nakoniec rozdeliť svet do konkurenčných ekonomických blokov. Tento mesiac generálny riaditeľ Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Supačaj Paničpakdi začal biť na poplach. Ako vyhlásil, systém "á la carte regionalism" je v skutočnosti cestou späť a vytváranie vzájomných voľných trhov s vylúčením tretích krajín predstavuje systematické riziko celosvetovému obchodnému systému.
Snaha podporiť obchod a investície je však iba jednou z príčin uzatvárania dvojstranných dohôd. Tými ďalšími sú posilnenie politických vzťahov, vytváranie nových aliancií a dosiahnutie geopolitických cieľov. V tomto smere vedú USA. Tie sú aj najväčším zástancom dvojstranných dohôd. Odkedy Kongres dal prezidentovi Bushovi právomoc na uzatváranie obchodných dohôd, obchodný splnomocnenec USA Zoellick hľadá perspektívnych partnerov po celom svete. Našiel ich v Latinskej Amerike, subsaharskej Afrike, Maroku aj Austrálii. Získaním si krajín ázijsko-tichomorskej oblasti, s ktorými EÚ doteraz nechcela otvoriť chránený trh s agrokomoditami, donútili USA Brusel sadnúť si za rokovací stôl. Práve poľnohospodárstvo, posledná bašta protekcionizmu, bude najtvrdším orieškom aj pri uzatváraní dvojstranných FTA. Podľa niektorých analytikov by sa situácia vyriešila, ak by členovia WTO už skôr schválili zrušenie obchodných bariér. Obávajú sa však, že to veľké priemyselné krajiny nebudú ochotné urobiť, Francúzi v agrosektore, USA v produkcii obuvi či textile a aj India chráni svoj trh vysokými clami. Ale v budúcnosti, keď mnohé štáty budú viazané dvojstrannými dohodami o voľnom obchode, budú akékoľvek rokovania na globálnej úrovni ešte ťažšie.
StoryEditor