Inokedy je to obyčajná trávnatá lúka uprostred mesta Severní Vancouver. Najskôr tu chlapci hrajú futbal a dievčatá lakros. Tentoraz ale slúži celý víkend ako javisko indiánskych slávností pow-wow. Pod stromami susedného lesíka parkujú od piatku karavany a stoja stany tých, čo prišli len autom alebo na motorke. Vyzerá to tu ako v normálnom kempe niekde pod Tatrami: ľudia varia, posedávajú na rozkladacích stoličkách, pijú kávu. Až na to, že sú hnedí, mnohí vyslovene krásni, majú dlhé čierne vlasy a mnoho z nich je vyparádených v úžasných farebných slávnostných kostýmoch s orlími perami a strapcami. Náčelník Vinetou by sa vedľa nich úplne stratil! Kemp je súčasťou pow-wow, pretože k pow-wow patrí spoločné táborenie rodín účastníkov a nadväzovanie priateľských kontaktov.
Zakázané ovocie. Indiáni nemali ľahký život od chvíle, keď ich Európania objavili - čím viac sa doba približovala k nášmu storočiu, tým na tom boli horšie. Napríklad v Kanade mali, okrem iných ústrkov, zakázané až do roku 1948 všetky svoje slávnosti. Bola to súčasť snahy vymazať tradičné indiánske obrady. Až od konca päťdesiatych rokov sa tradície ako tak začali obnovovať a trvalo ďalších tridsať rokov, než rozkvitli. Pow-wow ešte pred sto rokmi neexistovali a sú produktom moderne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.