Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku EÚ spustilo novú internetovú stránku.
Stránka umožňuje prístup k interaktívnej mape regiónov vhodných pre Cieľ 1 a 2. Kliknutím je možné skontrolovať, či je región v EÚ vhodný na podporu a v rámci ktorého cieľa. Čoskoro by mali pribudnúť aj regionálne mapy kandidátov na vstup do únie - Bulharska a Rumunska. Texty sú v jazykoch členských krajín únie. Na lepšiu orientáciu možno nájsť na stránke aj zhrnutia programov EÚ, príklady úspešných prípadov pomoci a kontakty na riadiace orgány v členských krajinách. Generálne riaditeľstvo pre regióny vydalo aj návrh legislatívy k reforme Kohéznej politiky na roky 2007 - 2013.
Európska komisia predstavila svoju víziu o budúcnosti európskej politiky zameranej na zmiernenie regionálnych rozdielov v Tretej správe o ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Správa vznikala tri roky po konzultáciách na európskej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, v snahe zaručiť, aby nová vízia bola odpoveďou na potreby a oprávnené čakávania občanov Európy. "V priebehu konzultácií bolo položených mnoho vážnych otázok o dosahu "pridanej hodnoty" - intervencií Európskej únie v tejto oblasti. Podarilo sa, napríklad, politikou súdržnosti znížiť ekonomické, sociálne a územné rozdiely v životnej úrovni a príležitostiach?" vyslovil otázku Michel Barnier, ktorý v EK do apríla zodpovedal za regionálnu politiku a inštitucionálne reformy. Podľa neho sa potvrdilo, že prínos Európy je významný na mnohých úrovniach: v rýchlom zmenšovaní rozdielov v príjmoch medzi bohatými a chudobnými, vo vytváraní množstva nových príležitostí, často v inovačných činnostiach a vo vytváraní sietí spájajúcich regióny, podniky a ľudí po celom kontinente.
Regionálna politika a solidarita
Európska regionálna politika je politikou solidarity. Viac ako tretina rozpočtu Európskej únie slúži na zmiernenie rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov a nerovností v postavení svojich občanov. Regionálna politika od roku 2000 výrazne prispela k ekonomickému rozvoju v kandidátskych krajinách, ktoré sa uchádzali o vstup do Európskej únie. Rozšírenie o desať nových členských krajín však rozdielnosti vnútri únie prehĺbili. Súčasťou únie je vyše 450 miliónov občanov, ktorí žijú v dvadsiatich piatich štátoch a 254 regiónoch. Kým HDP dvadsiatich piatich členských štátov vzrástlo len o 5 percent v porovnaní s HDP krajín pätnástky, priemerný HDP na obyvateľa v nových pristupujúcich krajinách dosahuje menej ako polovicu súčasného priemeru únie a iba 56 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva má prácu, v porovnaní so 64 percentami v EÚ15. Únia musí naraz riešiť rozsiahle potreby nových členských krajín i pretrvávajúce ťažkosti v ostatných krajinách únie. Európska regionálna politika sa preto stáva nevyhnutnosťou viac ako kedykoľvek predtým. Nie je anachronizmom ani prežitkom. Súčasťou regionálnej politiky nie je iba prerozdeľovanie existujúcich, ale predovšetkým vytváranie nových zdrojov. Je to aj politika výmeny vedomostí, technológie, skúseností a "dobrých praktík", vďaka čomu vznikajú siete spolupráce v celej Európe. Ide o koordinovanú politiku, ktorá ponecháva priestor na iniciatívu a najviac ju podporuje a zhodnocuje. Regionálnu politiku nemôžu nahradiť bežné výberové konania na európskej úrovni. Jednoznačne to skonštatovali účastníci všeobecnej diskusie o budúcnosti únie, ktorá sa začala v roku 2000. V priebehu pätnástich rokov sa ukázali hodnoty regionálnej politiky. Prichádzajú nové výzvy a regionálna politika musí prispôsobiť svoje ciele, prostriedky a metódy novým požiadavkám rozšírenia a rastúcim nárokom ekonomickej globalizácie.
Práve to je obsahom návrhu reformy na programové obdobie od 1. januára 2007. Európska komisia Tretiu správu o ekonomickej súdržnosti v EÚ predložila18. februára. Celková predpokladaná suma 336 miliárd eur by sa mala v rokoch 2007 až 2013 rozdeliť medzi nové a staré členské krajiny približne rovnakým dielom. V roku 2013 bude tento pomer 52 ku 48 percentám v prospech nových krajín.
Ďalšie informácie o Európskej únii možno nájsť na internete na adrese http://europa.eu.int alebo http://europa.eu.int/comm/regional_policy/atlas/index_sk.htm.
Hlavné regionálne ukazovatele | ||||||
Región |
Trh práce | |||||
Miera nezamestnanosti (%) | ||||||
Spolu 1992 |
Spolu 2002 |
Dlhodobo nezamestaní 2002 (% celk. Počtu nezamestnaných |
Ženy 2002 |
Mládež 2002 | ||
EÚ15 |
8,9 |
7,8 |
40,2 |
8,8 |
15,2 | |
EÚ25 |
– |
9,0 |
44,3 |
10,0 |
18,1 | |
Slovenská republika |
– |
18,7 |
65,2 |
18,7 |
37,7 | |
Bratislavský |
– |
8,7 |
53,3 |
9,2 |
18,4 | |
Západné Slovensko |
– |
17,5 |
69,8 |
18,1 |
35,5 | |
Stredné Slovensko |
– |
21,4 |
61,9 |
21,3 |
40,6 | |
Východné Slovensko |
– |
22,2 |
65,7 |
21,7 |
44,4 | |
Región |
Veková štruktúra |
Vzdelanie | ||||
% obyvatgeľstva vo veku: (2000) |
Stupeň dosiahnutého vzdelania u osôb vo veku 25–64 rokov (% celku), 2002 | |||||
< 15 |
15–64 |
65+ |
Nízky |
Stredný |
Vysoký | |
EÚ15 |
16,8 |
66,9 |
16,3 |
35,4 |
42,9 |
21,8 |
EÚ25 |
17,1 |
67,2 |
15,7 |
32,6 |
46,7 |
20,6 |
Slovenská republika |
19,8 |
68,8 |
11,4 |
14,0 |
75,1 |
10,9 |
Bratislavský |
16,4 |
71,6 |
12,0 |
9,1 |
66,6 |
24,3 |
Západné Slovensko |
18,5 |
69,5 |
12,0 |
15,5 |
76,0 |
8,5 |
Stredné Slovensko |
20,2 |
68,4 |
11,5 |
15,2 |
75,2 |
9,7 |
Východné Slovensko |
22,4 |
67,2 |
10,4 |
13,2 |
77,6 |
9,2 |
Hlavné regionálne ukazovatele | |||||
Región |
Počet obyvateľov |
Trh práce | |||
v tis. obyvateľov, |
Hustota obyvateľstva (počet obyv./km), |
Miera zamestnanosti (osôb vo veku 15–64 ako % obyv. vo veku 15–64), 2002 | |||
2001 |
2001 |
Spolu |
Ženy |
Muži | |
EÚ 15 |
379 604 |
117,0 |
64,2 |
55,6 |
72,9 |
EÚ 25 |
454 349 |
114,2 |
62,8 |
54,6 |
71,1 |
Slovenská republika |
5 403 |
110,2 |
56,8 |
51,4 |
62,4 |
Bratislavský |
602 |
293,0 |
67,2 |
62,7 |
71,2 |
Západné Slovensko |
1 878 |
125,3 |
57,2 |
51,6 |
62,9 |
Stredné Slovensko |
1 360 |
83,7 |
55,4 |
50,0 |
60,8 |
Východné Slovensko |
1 564 |
99,3 |
53,2 |
47,4 |
59,2 |
Hlavné regionálne ukazovatele | ||||
Región |
Hospodárstvo | |||
Rast HDP (ročný priemerný pohyb v %), |
HDP/obyv. (PPS) | |||
1995–2001 |
2001 EÚ 15=100 |
Priemer 1999–2000–2001 EÚ 15=100 |
2001 EÚ 25=100 | |
EÚ 15 |
2,5 |
100,0 |
100,0 |
109,7 |
EÚ 25 |
2,6 |
91,1 |
91,0 |
100,0 |
Slovenská republika |
3,9 |
44,7 |
43,9 |
49,0 |
Bratislavský |
5,7 |
101,8 |
97,4 |
111,7 |
Západné Slovensko |
3,4 |
40,9 |
41,0 |
44,9 |
Stredné Slovensko |
3,2 |
36,9 |
36,1 |
40,5 |
Východné Slovensko |
3,5 |
34,0 |
33,1 |
37,3 |
Región |
Hospodárstvo | |||
Zamestnanosť podľa sektorov (% celku) 2002 |
Patentové prihlášky na EPÚ na milión obyv., | |||
Poľnohospodárstvo |
Priemysel |
Služby |
1999–2000–2001 | |
EÚ 15 |
4,0 |
28,2 |
67,7 |
153,6 |
EÚ 25 |
5,4 |
28,8 |
65,8 |
128,6 |
Slovenská republika |
6,2 |
38,5 |
55,4 |
5,7 |
Bratislavský |
2,3 |
23,1 |
74,7 |
– |
Západné Slovensko |
7,3 |
42,4 |
50,3 |
– |
Stredné Slovensko |
6,5 |
40,7 |
52,8 |
– |
Východné Slovensko |
6,5 |
39,4 |
54,1 |
– |