EÚ a osobné údaje

Ochrana osobných údajov je častou témou diskusií v Európskej únii. Základným dokumentom, ktorý sa ochranou osobných údajov zaoberá, je euroústava a Charta základných práv EÚ. V charte možno ustanovenie o ochrane osobných údajov nájsť hneď za ustanovením o práve na rešpekt k súkromnému a rodinnému životu, domovu a v bezprostrednej blízkosti ďalších základných práv -- práva na slobodu, bezpečnosť, vyjadrovanie názorov a na informácie. Práve s týmito právami tvorí právo na ochranu osobných údajov jednotu. Po teroristických útokoch v USA 11. septembra 2001 a v Madride 11. marca 2004 sa ukázalo, že vzájomná rovnováha medzi týmito slobodami je krehká. Prioritou sa po útokoch stali všeobecné otázky bezpečnosti. Práve zavádzanie osobitných bezpečnostných opatrení môže oslabiť demokratické hodnoty, najmä však právo na ochranu osobných údajov. EÚ sa snaží nájsť vyvážený prístup k tomuto problému. Nie je to ľahké a viedlo to nedávno k rozporným stanoviskám základných inštitúcií EÚ. Napríklad spor Európskeho parlamentu a Európskej komisie o odovzdávaní osobných údajov cestujúcich z databáz leteckých spoločností do USA pre potreby amerických bezpečnostných úradov skončil na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu.
Podobné nezhody sa týkajú aj rozvoja genetiky a čoraz väčšieho uplatňovania dokonalejších a tým aj z hľadiska súkromia osôb citlivejších biometrických údajov na zabezpečenie bezpečnosti a identifikácie osôb.
Riziká vyplývajú a z elektronizácie únie, informačná komunikačná technológia prináša so sebou dokonalejšie spôsoby získavania osobných údajov.
Čo hovorí právo Európskeho spoločenstva
Jeho základom je Smernica 95/46/ES Európskeho parlamentu a rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov čo sa týka spracovania osobných údajov a voľného pohybu takýchto údajov.
Na všeobecnú smernicu nadväzuje Smernica 97/66/ES Európskeho parlamentu a rady z 15. decembra 1997, týkajúca sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore telekomunikácií.
Dôležitým dokumentom na ochranu osobných údajov je dokument prevzatý od Rady Európy -- Dohoda o ochrane osôb so zreteľom na automatizované spracovanie osobných údajov č. ETS 108 z roku 1981. Tá je určujúca pre úroveň ochrany osobných údajov v oblasti európskej spolupráce vymedzenej dohodami o Europoli a Schengene.
Treťou najvýznamnejšou normou práva EÚ je nedávna Smernica 2002/58/ES z 12. júla 2002 o spracovaní osobných údajov a o ochrane súkromia v odvetví elektronickej komunikácie.
Zaujímavou súčasťou legislatívy ochrany údajov je Rozhodnutie rady z 17. októbra 2000, ktorým sa zriaďuje sekretariát pre spoločné orgány dohľadu v oblasti ochrany údajov, vytvorených Dohodou o Europoli, dohodou o využití informačných technológií pre colné potreby a Schengenskú dohodu.
Nariadenie (ES) č. 45/2001 Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov majú význam pre úroveň ochrany údajov v inštitucionálnej štruktúre EÚ. Začiatkom roka 2004 začal fungovať Európsky inšpektor ochrany údajov, označovaný aj ako Európsky ochranca údajov. Ide o nezávislý kontrolný orgán, ktorý má dohliadať na dodržiavanie komunitárnych právnych predpisov o ochrane osobných údajov v orgánoch a inštitúciách EÚ. Inšpektorom ochrany údajov sa stal Peter Hustinx z Holandska a jeho zástupcom Španiel Joaquín Bayo Delgado.