Čo vás priviedlo k úvahe o vzniku novej frakcie v EP, ktorú by tvorili poslanci z nových členských krajín?
- Do Európskeho parlamentu teraz pribudlo 162 pozorovateľov a po voľbách do EP poslancov z pristupujúcich 10 krajín. Treba však povedať, že k značnej obmene poslancov dôjde aj v rámci členských krajín. Odhadujem, že sa vymení tak 40 až 50 percent poslancov europarlamentu, čo nesporne vyvolá určité pohyby na parlamentnej scéne v EP. Predpokladám, že najmä pristúpenie nových poslancov bude znamenať aj istý tlak na pretvorenie jednej alebo aj viacerých nových frakcií. Poslanci za nové členské krajiny, ktorí sú vo veľkých frakciách, budú zároveň mať dilemu. Na jednej strane sa budú snažiť presadiť požiadavky vlastnej krajiny, ale zároveň budú podliehať istej disciplíne vo vlastnej frakcii, v ktorej budú zaradení. A prevahu tam majú poslanci súčasných členských krajín. Nebudú preto vedieť presadiť svoje záujmy. Práve preto si myslím, že sa môže vytvoriť frakcia, v ktorej budú mať dominantné zastúpenie poslanci z nových krajín.
Súčasný trend však naznačuje snahu nových poslancov integrovať sa do súčasných europarlamentných frakcií...
- Nikdy nič nie je večné. Ja vychádzam z úvahy pohybu. Vy vychádzate z úvahy nemennosti. Do EP príde vyše 160 nových poslancov a to určité pohyby určite vyvolá. Nový pohyb vyvolajú aj voľby do EP. O toto opieram svoju úvahu. Jednoducho bude záujmom nových krajín presadiť svoje požiadavky. A tie sa už budú presadzovať zvnútra, nie zvonku. Ako to bolo v porovnaní s jednostrannou presilovkou, keď sme museli v niektorých prípadoch aj ustúpiť, pokiaľ sme chceli uzatvoriť kapitoly a nie vždy výhodne.
Konzultovali ste túto vašu úvahu, prípadne našli ste pre ňu podporu?
- To je zatiaľ predčasné. Nemôžeme vychádzať z počtu nezaradených poslancov. Zatiaľ pozorovatelia boli len na jednom plenárnom zasadaní. Nie je to otázka týždňa. Opieram sa o reálnu úvahu, ako sa môže situácia vyvinúť po voľbách do europarlamentu. Lebo zatiaľ sme len na úrovni pozorovateľov. Zosumarizoval by som tri zdroje pohybu: samotné voľby v EP, pristúpenie nových vyše 160 poslancov, a tretím zdrojom pohybu je istá konfrontácia medzi potrebou obhajovať záujmy vlastnej krajiny a príslušnosťou k strane s dominanciou doterajších členských krajín.
Kritici však hovoria o tom, že za tou úvahou je skôr snaha o akceptáciu HZDS na európskej scéne, keďže sa mu nepodarilo dostať medzi európskych ľudovcov?
- My sme realisti. Sú tam už tri slovenské politické strany. A je zložité predpokladať, že môžeme byť v tejto skupine ľudových a kresťanských strán. Na druhej strane bola možnosť integrovať sa do niektorých menších frakcií. Napokon sme sa rozhodli, že sa nebudeme integrovať, nebudeme prijímať takýto záväzok. A ani nebudeme lídrami vytvárania novej frakcie, lebo taká početnosť na slovenskej strane v budúcom zastúpení v EP nie je. Preto ide len o odhad politickej situácie v EP. Nie je to zakrývanie situácie HZDS. O poslancov zo slovenských politických strán bude v EP aj tak ruvačka, pretože každá frakcia bude chcieť byť najsilnejšia.