Pre Jožiho Gürtlera sú vleky a sedačky vo Vysokých Tatrách živobytím už tridsať rokov. Z tejto zimnej sezóny je mu smutno. Majestátne Tatry sa ocitli na kolenách. Takmer prázdne, pokorené a porazené inými, donedávna celkom neznámymi strediskami. Na Slovensku je už 120 centier, ktoré sa technicky zasnežujú. "Že Tatry tak dopadli, to nemôže byť len v tom, že pribudla konkurencia a že v januári týždeň pršalo," uvažuje nahlas Gürtler. "Po prvé -- vysoké ceny. Po druhé -- nič sa tu neorganizuje, skoro žiadne podujatia, preteky. To v Jasnej pod Chopkom sa stále niečo deje, robia to tam lepšie!" V Tatrách jednoducho zdochol pes.
V pracovných dňoch pred Veľkou nocou, keď už väčšina stredísk dávno zatvorila sezónu, sa na Štrbskom Plese lyžovalo denne ešte asi dvesto -- tristo lyžiarov. Podľa svedkov bol však obrázok s poloprázdnym areálom bežný aj v špičke sezóny.
"Po celú zimu bolo turistov omnoho menej než vlani," tvrdí bufetárka z drevenice neďaleko vleku. "Rozptýlili sa po strediskách po Slovensku. Ale veď tak sme to chceli, nie? Aby ľudia neprichádzali do Tatier stáť v radoch na vleky." S radmi má určite pravdu. Ale že by sme z Tatier nechceli mať pýchu zimnej turistickej sezóny, to pardon. Svojho času boli politici ochotní minúť hocikoľko miliónov, len aby sme získali zimnú olympiádu a s ňou lyžiarske superstr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.