Súd v nemeckom Mníchove dnes oslobodil Ladislava Nižňanského spod obvinení z vraždy, ktorých sa mal ako veliteľ slovenskej časti protipartizánskej jednotky Edelweiss dopustiť po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) pri masakrách v troch slovenských dedinách.
V pravdepodobne v jednom z posledných procesov týkajúcich sa zločinov z obdobia nacizmu súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že neexistujú spoľahlivé dôkazy o účasti teraz 88-ročného Nižňanského na masakrách zo začiatku roku 1945, v ktorých bolo v obciach Ostrý Grúň, Kľak a Kšinná zavraždených 164 ľudí.
Predsedajúci sudca Manfred Götzl poukázal na protirečivé výpovede svedkov a poznamenal, že niektorí stiahli svoje výpovede z procesu z roku 1962, keď súd v Československu Nižňanského v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Götzl vyhlásil, že dôkazy z tohto procesu sú nespoľahlivé. "Na tomto nemožno postaviť rozsudok," povedal.
Prokuratúra pre Nižňanského žiadala trest doživotného väzenia. Žalobca Konstantin Kuchenbauer oznámil, že proti oslobodzujúcemu verdiktu podá odvolanie.
Nižňanský, bývalý kapitán slovenskej armády, najprv podporoval SNP z jesene 1944, po zajatí Nemcami prešiel na druhú stranu a prevzal velenie nad slovenskou časťou jednotky Edelweiss, ktorá prenasledovala partizánov a židov.
Po vojne Československo opustil a v čase odsúdenia v roku 1962 pracoval v Nemecku pre Spojenými štátmi financovanú rozhlasovú stanicu Rádio Slobodná Európa, ktorá vysielala programy pre krajiny sovietskeho bloku. Nemeckým občanom sa stal v roku 1996.
Nemecké úrady začali prípad Nižňanského vyšetrovať v roku 2001 na slovenskú žiadosť. Zatkli ho v januári 2004, v októbri toho istého roku ho však súd prepustil z väzby, argumentujúc protirečivou výpoveďou kľúčového svedka, ktorého výpoveď viedla v roku 1962 k odsúdeniu.
Žaloba tvrdila, že dôkazy predložené počas 15-mesačného procesu preukázali, že Nižňanský bol aktívnym veliteľom časti jednotiek, ktoré sa podieľali na zmasakrovaní 146 mužov, žien a detí v dvoch slovenských dedinách a na neskoršom zabití 18 židovských civilistov.
"Pre obete spravodlivosť stále nebola nastolená," povedal Kuchenbauer po vynesení verdiktu.
Nižňanský počas procesu priznal, že bojoval proti partizánom po tom, čo ho prinútili vstúpiť do nacistickej jednotky. Tvrdil, že do Edelweiss vstúpil, aby sa vyhol uväzneniu v koncentračnom tábore. Priznal účasť na operácii proti dvom dedinám na strednom Slovensku z 21. januára 1945.
Podľa súdu však svedectvá preživších preukázali, že Edelweiss nebol pri tom, keď nemeckí vojaci a ich slovenskí spojenci z nepravidelných jednotiek popravili mužov, ženy a deti v Ostrom Grúni a Kľaku ako trest za ich podporu pre partizánov. Obhajoba tvrdila, že Nižňanský so svojimi mužmi bol v okolitých horách, nie v samotných dedinách.
Sudca Götzl tiež odmietol názor, že existoval vopred vypracovaný plán na likvidáciu dedín. Ako dodal, nie je jasné, kto vykonal tretiu masakru 18 židovských civilistov, ktorí sa ukrývali v podzemných bunkroch v Kšinnej a ktorých objavili 7. februára 1945.
Aj keď spoluobvinení v československom procese Nižňanskému priťažovali, podľa Götzla tieto svedectvá nie sú spoľahlivé. Ako dodal, dokumenty z čias komunizmu dokazujú, že úrady "od začiatku do konca" plánovali priebeh tohto procesu - vrátane toho, že verdikt využijú proti "zradcovi" Nižňanskému a Západu.
Počas zdôvodňovania verdiktu sudcu Nižňanský vyzeral byť vyčerpaný, skláňal hlavu a zatváral oči. Götzl okrem oslobodenia rozhodol o vyplatení odškodného pre Nižňanského za mesiace strávené v zadržiavacej väzbe.
"Stále dom dúfal v spravodlivý verdikt. Po týchto dvoch rokoch psychického mučenia je to pre mňa úľava," povedal Nižňanský po vynesení rozhodnutia novinárom.
Centrum Simona Wiesenthala v Jeruzaleme vyzvalo justíciu, aby z oslobodzujúceho verdiktu nevyvodzovala "mylný záver", že takéto prípady by už nemali byť riešené kvôli veľkému časovému odstupu medzi spáchaním činu a procesom.
"Tento dnešný neradostný rozsudok by nemal v žiadnom prípade prispieť k tomu, aby bolo zmiernené úsilie postaviť pred súd toľko nacistických páchateľov, koľko je možné," povedal riaditeľ centra Efraim Zuroff. Vyzval nemecké úrady, aby napriek problémom pokračovali v prenasledovaní nacistických podozrivých. Ako dodal, takéto pojednávania stále plnia dôležitú funkciu v boji o historickú pravdu a v boji proti popieraniu holokaustu.
Kurt Schrimm, vedúci úradu nemeckého špeciálneho prokurátora, ktorý nacistov prenasleduje od roku 1958, vyhlásil, že jeho práca bude pokračovať "napriek tomu, že šance na úspech sú každým rokom menšie". Ako dodal, momentálne prebieha asi 20 vyšetrovaní, vrátane najmenej troch v Nemecku.
StoryEditor