Veľký problém spôsobuje odbornej verejnosti aj "nádej" ministerstva na záchranu podnikov -- reštrukturalizácia. Zámer je jednoznačne dobrý. Ale jeho nedopracovanosť spôsobuje už teraz rozpory. Spôsob úpravy reštrukturalizácie, ale aj konkurzu, vo všeobecnosti totiž podľa prokurátora Ladislava Tichého nebráni vzniku takzvaných riadených konkurzov. "Reštrukturalizácia by mala zabrániť, aby do konkurzu nespadol ekonomicky zdravý podnik a aby na základe dohody ekonomicky silných skupín podnikateľov nedošlo k vykonštruovanému konkurznému konaniu, ktorého obeťou sa takýto podnik stane. To je totiž systém, ktorý momentálne funguje, a je to jeden z najvážnejších problémov súčasného konkurzného práva," tvrdí ďalej Tichý. Klub 500 zase vidí ako problém možnosť nasadenia reštrukturalizačného správcu do podniku len veriteľom, a to aj tým, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi ešte neprekročili lehotu splatnosti. "Do spoločnosti si potom môže akýkoľvek veriteľ nasadiť svojho reštrukturalizačného správcu, a od neho získať potrebné informácie o spoločnosti. Môže tak legálnym spôsobom dochádzať k vykrádaniu know-how spoločnosti, čo je zo strany konkurencie základ likvidácie konkurentov," dodáva Tibor Gregor z Klubu 500. Reštrukturalizačný správca nie je totiž ani viazaný povinnosťou mlčanlivosti. Môže sa tak podľa neho stať, že podnik, ktorý mal byť zachránený, nakoniec skrachuje na konkurentoch -- veriteľoch. "Myšlienka, aby reštrukturalizácia bola naozaj namierená postaviť podnik úpadcu opäť na nohy, je však dobrá," mieni Tichý. Veď napríklad aj francúzsky model sa snaží posilniť málo používanú možnosť mimosúdneho riešenia a zavádza francúzsky ekvivalent americkej legislatívy, ktorá umožňuje spoločnostiam prejsť reštrukturalizáciou a pokračovať v činnosti, zatiaľ čo ich súd chráni pred ich veriteľmi a nemusia tak splácať časť dlhov.