Rozpočtovú a menovú politiku podriadiť dlhodobému rastu

Nad pripravenosťou Slovenska a Poľska sa minulý štvrtok pred podnikateľmi, finančníkmi, vedcami, diplomatmi a novinármi v Bratislave zamýšľali najvyšší predstavitelia centrálnych bánk týchto krajín - Marián Jusko a Leszek Balczerowicz. Vystúpenie M. Juska sme uverejnili včera, dnes pokračujeme úvodným vystúpením L. Balcerowicza

Leszek Balcerowicz začal všeobecnou otázkou, aké sú hlavné ekonomické dôvody vstúpiť do Európskej únie. Je tu veľa dôležitých neekonomických dôvodov, ako napr. kultúrna spolupatričnosť, bezpečnosť atď. Sústredím sa len na hlavné ekonomické dôvody. Štrukturálne fondy sú dosť jednoznačné, dôležité, ale nebudem sa na ne zameriavať. Ale ďalší dôvod je veľmi dôležitý a hovorí sa o ňom menej, ako by si zaslúžil. Naše krajiny vstúpia do rámca EÚ pre hospodársku politiku. Dôležitá súčasť tohto rámca je dlhodobý ekonomický rast, stimulovanie rozpočtovej stability. Tá znamená deficit verejných financií neprekračujúci tri percentá HDP a cieľ - vyrovnaný rozpočet.

Druhý dôvod je voľný trh v celom priestore EÚ pre tovar, kapitál a pracovnú silu.
Tretí dôvod je obmedzenie štátnej pomoci. Vlády nemôžu dotovať veľké podniky bez obmedzení, sú pod dohľadom.
Zo skúsenosti i z teórie vieme, že absencia rozpočtovej disciplíny je pre dlhodobý ekonomický rast zlá. Sú krajiny s vysokým rastom HDP a nízkym rozpočtovým schodkom a iné krajiny, ktoré pri tom istom štartovacom základe majú vysoký schodok rozpočtu a nízky rast. Fiškálna disciplína v rámci paktu stability vytvára dôležitý rámec. Otvorené hospodárstvo je dôležité najmä pre malé krajiny. Rýchlo rástli a zvýšili si svoj podiel vývozu a dovozu na HDP. Krajiny, ktoré stagnovali alebo mali negatívny rast, si svoj podiel obchodu na HDP znížili.
Veľmi dôležitá súčasť politiky EÚ je dlhodobý rast. Niektoré veci sa často podceňujú, robia to i členovia EÚ. Je to dosť známy fakt nemeckých a francúzskych problémov s fiškálnou disciplínou. Potom tu sú prieťahy s liberalizáciou. Niektoré krajiny majú tendenciu k veľkým dotáciám. I členovia EÚ dotujú veľké firmy viac, ako je dovolené. Pristupujúce krajiny potrebujú oveľa rýchlejší rast ako terajšie členské krajiny EÚ a musia sa dostať na správnu pozíciu. Táto pozícia je na strane rastu, na strane paktu a stability, na strane liberalizácie a na strane obmedzení štátnej pomoci. Je v našom záujme a v záujme i terajších členov EÚ, aby sme sa držali dohôd a nie ich podkopávali.

K eurozóne
Môj osobný názor a stanovisko Národnej banky Poľska sa veľmi nelíši od stanoviska poľskej vlády. Ale tá musí ešte urobiť viaceré dôležité rozhodnutia, najmä vo finančnej oblasti. Otázka, ktorej čelíme, nie je to, že či Poľsko vstúpi do eurozóny, ale kedy. Čo je lepšie, usilovať sa o skorší alebo neskorší termín? Alebo počkáme a uvidíme? A vlastne, čo to znamená lepšie, lebo je to vec pohľadu.
Z ekonomického hľadiska je lepšie to, čo prospeje dlhodobému ekonomickému rastu. Je pre tento rast lepšie odďaľovať vstup do EMÚ, alebo sa snažiť skôr splniť podmienky? Toto je strategická otázka, tak ako to bolo aj v prípade Grécka, Španielska, Portugalska. Táto otázka bola ústrednou témou ich politickej a ekonomickej stratégie.
Podľa môjho názoru je najlepšia stratégia usilovať sa o čo najskorší vstup. Je na to niekoľko dôvodov. Na vstup musíme splniť maastrichtské kritériá. Ak by tieto kritériá neexistovali, museli by ich pre pristupujúce krajiny vymyslieť, lebo sú dobré pre dlhodobý ekonomický rast. Vezmime si napríklad Poľsko. Už máme nízku infláciu. Úrokové sadzby sú pod referenčnou hladinou, čo prospieva dlhodobému ekonomickému rastu. Verejný dlh je pod 60 percentami HDP. Máme vysoký rozpočtový deficit, podobne, ako je to u vás. Teraz je otázka, či je pre ekonomický rast lepšie nechať tento deficit stúpať alebo ho znižovať. Znižovať, ale presvedčivým spôsobom, nie nejakými účtovnými trikmi, ale uskutočnením reforiem. Samozrejme, že to podporuje ekonomický rast. Treba sa snažiť rozpočtový deficit znižovať výrazne a rozhodne.

Reformy nutné tak či tak
Plnenie maastrichtských kritérií znamená prijímanie reforiem, ktoré zvýšia pružnosť najdôležitejších odvetví trhu. V menovej únii je najdôležitejším trhom trh práce. Prísne, tvrdé opatrenia, ktoré ho brzdia, škodia. Keď krajina vstúpi do menovej únie, bude preč pružnosť menového kurzu a musia nastúpiť iné pružné mechanizmy. A práve trh práce je najdôležitejší mechanizmus, ktorý si vyžaduje pružnosť.
Pripraviť krajinu na vstup do eurozóny znamená reformovať ju. Pre dlhodobý ekonomický rast je dobré urobiť tieto reformy rýchlejšie a hneď, ako pomalšie a neskôr.
Druhý moment je, že pristupujúce krajiny, vrátane Poľska, sú malé, otvorené hospodárstva. Sú otvorené pre príchod a odchod kapitálu, čiže sú tu isté zdroje nestability. Treba znižovať dosah pohybu týchto zdrojov, treba na to mať dobré mechanizmy. Finančný trh je veľmi dôležitý monitor. Prechodné obdobie môže byť turbulentné, a preto je lepšie skrátiť ho ako predlžovať.
Na účely eurozóny sme už lepšie integrovaní ako Európa. Poľsko, Slovensko i ďalšie pristupujúce krajiny vyvážajú väčšinu svojho celkového vývozu do európskych krajín, do EÚ. To znamená, že budúca spoločná európska menová politika bude viac-menej zapadať do našich podmienok. Nemal by byť veľký rozdiel medzi tým, čo sa bude vyžadovať v našich hospodárstvach a čo bude vyžadovať budúca európska politika.
Ďalší moment je, že isté úžitky pre rast je možné dosiahnuť len zavedením eura. Niektoré z nich spomeniem: je to posilnenie rámca fiškálnej disciplíny, zrušenie rizík menových výmen kurzov, čo by malo podporovať rýchlejší rast vývozu. To vlastne pomôže zrýchliť celkový rast. Ďalej je to zníženie rizika ďalších transakčných nákladov, ktoré súvisia s menovými kurzami. Úplne by sa mala vylúčiť menová kríza. Mena bude v širokej európskej zóne stabilnejšia, ako jedna mena v malej krajine. Toto všetko sú výhody a o čo dlhšie budeme čakať, o to neskôr budeme mať z nich benefity.

Dobré východiská
Na druhej strane je otázka, či je stratégia usilovať sa o skorší vstup do eurozóny ekonomicky obhájiteľná. Pristupujúce krajiny, vrátane Poľska a Slovenska, do väčšej miery už spĺňajú maastrichtské kritériá v porovnaní s Portugalskom, so Španielskom a s Gréckom štyri roky pred ich vstupom do eurozóny. Na Slovensku inflácia prechodne stúpla, Litva má najnižšiu infláciu v celej Európe. Baltské krajiny sú de facto členmi európskej menovej únie, pretože ich mena je postavená na eure. Grécko malo v roku 1996 infláciu 8,2 percenta, Španielsko a Portugalsko v r. 1994 4,7, resp. 2,2 percenta.
Obe naše krajiny spĺňajú kritérium dlhodobých úrokových sadzieb i kritérium pre dlh verejných financií. Španielsko, Portugalsko a Grécko boli štyri roky pred vstupom do eurozóny ďaleko od 60 percent.
Posledný problém je rozpočtový, najviac v Maďarsku, Poľsku, Česku a na Slovensku, menej v iných krajinách. Baltské štáty sa zdajú dosť disciplinované, Slovinsko taktiež. Môžeme si to porovnať s obdobím štyroch rokov pred vstupom - Španielsko, Portugalsko a Grécko mali oveľa vyššiu mieru rozpočtového deficitu. Podarilo sa im ju znížiť v priebehu dvoch-troch rokov. Ak sa to podarilo im, prečo by sa to nemalo podariť Slovensku, prečo nie Poľsku. Nie sú to žiadne ekonomické prekážky a obmedzenia, je to otázka politiky. Zavedenie eura v Španielsku, Portugalsku a Grécku bolo populárne. Rovnako je populárne v Poľsku, a myslím si, že aj na Slovensku a vo väčšine pristupujúcich krajín. Toto je politický kapitál, čo dáva ekonomický zmysel.
Chceme splniť podmienky na zavedenie eura čo najskôr. Samotné podmienky sú dobré pre hospodársky rast. Keď zavedieme euro, poskytne nám ďalší vzostup, ďalší hospodársky rozvoj.
Hlavné posolstvo odo mňa je usilovať sa o čo najskorší možný termín vstupu do eurozóny. Splnenie podmienok bude znamenať úspešné ukončenie reforiem, ktoré sú nevyhnutné tak či onak na posilnenie dlhodobého ekonomického rozvoja. Keď budú tieto reformy zrealizované, spustia sa do pohybu ďalšie mechanizmy pre konvergenciu. Skutočne to dáva zmysel.