Podľa zistení HN však väčšina z nich návrh zákona o študentských pôžičkách (ten zavádza aj nový systém pôžičiek a štipendií) v prvom čítaní nepodporí. Minister sa tak môže v tejto chvíli spoľahnúť iba na 70 hlasov koaličných poslancov. Naopak, opozícia mieni zákon vrátiť na dopracovanie. Pripomeňme, že pri ostatnom hlasovaní v parlamente chýbali Froncovi dva hlasy.
Fronc je optimista
Aká je teda východisková politická pozícia zákona v radoch nezaradených poslancov? Podporu nemôže Fronc čakať od piatich z nich - členov Slobodného fóra. Kategoricky s ním nesúhlasia ani nezávislí Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak. Skeptickí sú Miroslav Abelovský, Ladislav Polka či Gustáv Krajči. Vládne zákony väčšinou podporuje ďalší nezávislý Robert Nemcsics - tentoraz je situácia iná. Podľa neho ide iba o "kozmetickú úpravu", a preto sa pri hlasovaní zdrží. To isté avizuje bývalý člen KSS Herman Arvay. V druhom čítaní je však pripravený zákon podporiť - podmienkou je akceptovanie pozmeňovacieho návrhu o automatickom prijímaní záujemcov o štúdium na vysokú školu, ktorí zmaturovali pred viac ako desiatimi rokmi a sú ochotní v prípade potreby hradiť náklady na štúdium v plnej výške. Naopak, Froncovu reformu mieni posunúť ďalej Ivan Šimko, ktorý sa hlási k politike KDH. Minister však zostáva optimistom. "Uvidíme po prvom hlasovaní." Fronc takisto oslovil písomne predsedov všetkých poslaneckých klubov, diskutoval aj s časťou nezávislých.
Ofenzíva v druhom čítaní
Ešte väčšie problémy môžu čakať na zákon v druhom čítaní. Podľa zistení HN mienia totiž koaliční aj nezávislí poslanci predložiť množstvo kontroverzných pozmeňujúcich návrhov. Niektorí chcú spochybniť nulovú hranicu školného na prechodné obdobie dvoch rokov, iní sa budú snažiť o zrušenie poplatkov pre doktorandov. Takmer všetkým nezávislým zase prekáža povinnosť štátu financovať súkromné vysoké školy, ktorú presadili SDKÚ a ANO. Zavedenie školného mala riešiť už novela zákona o vysokých školách z novembra 2003. Vládny kabinet však Froncov návrh odmietol. Koalícia zabrzdila aj druhý návrh, ktorý vznikol v spolupráci s ministrom financií Ivanom Miklošom. Na základe rozhodnutia Koaličnej rady ho stiahli z prvého čítania. Tretí pokus zaviesť školné neprešiel ani prvým čítaním.
Niektoré ďalšie návrhy na zmeny
ANO - zrušiť možnosť nulovej hranice školného, ako aj register učiteľov a pokutu do výšky päť miliónov korún pre právnické osoby a vysoké školy, ktoré budú na Slovensku ponúkať vysokoškolské štúdium bez vládneho súhlasu
SMK - zvýšiť percento z vybraného školného určené na štipendiá
SDKÚ - posunúť účinnosť zákona tak, aby sa vzťahoval iba na tých, ktorí nastúpia do školy po tom, ako zákon vstúpi do platnosti
Nezávislí (SF) - znížiť daňové zaťaženie občanov
Iné sporné body rokovania NR SR:
Trestný zákon: Už raz stiahnutý návrh z dielne rezortu spravodlivosti obsahuje trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a definíciu podpory teroristickej a zločineckej skupiny.Novely ústavných zákonov:
- Ján Drgonec (ANO) predložil veľkú novelu ústavy, ktorá o. i. upravuje postavenie politických strán a hnutí, pravidlá predkladania zákonov a ďalšie zmeny.
- Tibor Cabaj (ĽS-HZDS) predložil návrh na skrátenie dĺžky volebného obdobia NR SR o tri mesiace.
- Branislav Opaterný (nez. SF) chce znemožniť, aby poslanci NR SR mohli byť starostami, resp. predsedami VÚC.
Rodičovský príspevok: Návrh z dielne rezortu práce napadlo KDH, ktorému sa nepáči, aby príspevok dostávali aj zamestnané matky
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku: Smer predložil návrh, ktorý umožní štátu zhabať majetok občanom, ktorí nevedia preukázať jeho pôvod.
Čo dostanú poslanci na stôl?
- školné pre poslucháčov denného a externého štúdia vrátane doktorandov v zákonnom rozpätí od nula do 30 percent z priemerných ročných nákladov na študenta (najviac zhruba 26-tisíc Sk)- 35 percent z vybraného školného pôjde povinne na motivačné a prospechové štipendiá, 65 percent na rozvoj školy
- možnosť čerpať pôžičku vo výške školného pre všetkých občanov SR vrátane tých, ktorí budú študovať na zahraničných školách
- zvýši sa počet poberateľov sociálneho štipendia zo súčasných 11 na zhruba 30 až 35 percent
- maximálne výška štipendia bude 6 870 Sk namiesto dnešných 2 500 Sk