Vláda SR na svojej 120. schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila Správu o plnení úloh zahraničnej politiky v SR v roku 2004.
Rok 2004 predstavuje zásadný zlom v moderných dejinách Slovenskej republiky, predovšetkým v súvislosti so zmenami medzinárodnopolitického postavenia Slovenska.
Vstup Slovenskej republiky do najvýznamnejších európskych a transatlantických zoskupení - Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy pritom neznamená len naplnenie historických ambícií o začlenenie našej krajiny do spoločenstva vyspelých demokratických štátov. Prináša predovšetkým kvalitatívny posun do všetkých oblastí života Slovenskej republiky a jej občanov.
Rok 2004 predstavuje medzník pre diplomaciu samostatnej Slovenskej republiky. Táto, v spolupráci so všetkými segmentmi spoločnosti, dosiahla naplnenie kľúčových priorít našej zahraničnej politiky. Zároveň si pripravila principiálne nové podmienky pre jej realizáciu v budúcnosti.
Zahraničná politika SR sa stáva vďaka nášmu členstvu v EÚ a NATO jedným z kľúčových nástrojov vnútroštátnej politiky SR aplikáciou princípov a implementáciou nadnárodnej legislatívy vyspelého euroatlantického spoločenstva, na ktorej príprave sa zároveň rovnocenne podieľame. Členstvo v EÚ, NATO, a od roku 2000 už aj v štruktúrach OECD, tiež predstavuje pre Slovensko významný prostriedok na zvyšovanie účinnosti našej zahraničnej politiky voči tretím krajinám a organizáciám.
Naše členstvo v EÚ a NATO stimuluje celú spoločnosť k vyššiemu tempu pri budovaní stabilného, bezpečného a demokratického prostredia pre prosperujúcu a rovnomerne sa rozvíjajúcu spoločnosť. Predpokladá vyšší dôraz na modernizáciu koncepcií všetkých oblastí života.
Zmeny súvisiace s členstvom Slovenska v euroatlantických zoskupeniach sa tak už po necelom roku začínajú prejavovať v jednotlivých dimenziách zahraničnopolitických aktivít SR:
- Členstvo Slovenska v Európskej únii otvorilo pre slovenskú diplomaciu novú dimenziu presadzovania našich zahraničnopolitických cieľov. SR sa aktívne snaží ovplyvňovať stanoviská EÚ v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a taktiež participovať na aktivitách v danej oblasti. Rešpektujúc svoje kapacitné možnosti sa SR sústreďuje na prioritné oblasti našej zahraničnej politiky, kde SR v rámci európskeho dialógu prináša vlastné vecné a odborné stanoviská. Aktívnym zapájaním sa do činnosti v jednotlivých orgánoch EÚ od mája 2004 má Slovenská republika ako plnohodnotný člen Európskej únie doteraz nepoznanú možnosť ovplyvňovať kvalitu života nielen všetkých Európanov, ale aj príslušníkov mnohých národov za hranicami nášho kontinentu. Nezanedbateľný prínos pre našu spoločnosť tiež predstavujú finančné prostriedky zo spoločných zdrojov EÚ, ktoré sú praktickým vyjadrením princípu solidarity európskych národov. Prioritou pre vnútornú slovenskú politiku preto musí byť naďalej zvládnutie koordinačných procesov medzi všetkými zložkami štátu v európskych záležitostiach. Zásadný význam pre ďalšie smerovanie európskych integračných procesov malo úspešné ukončenie rokovaní medzivládnej konferencie a prijatie výsledného dokumentu - Zmluvy o Ústave pre Európu. Zjednodušením primárneho práva by sa EÚ dostala bližšie k občanom a vyrovnala by tak demokratický deficit, ktorý predstavuje dlhodobý problém EÚ. Podmienkou toho je však úspešné zavŕšenie procesu ratifikácie Zmluvy vo všetkých členských krajinách EÚ.
- Nová slovenská bezpečnostná politika začína predstavovať vďaka plnoprávnemu členstvu Slovenskej republiky v euroatlantických spoločenstvách životne potrebnú plnú garanciu bezpečnosti. Zároveň znamená pre Slovensko vyšší pocit zodpovednosti za stabilitu v celom euroatlantickom priestore a v jeho susedstve. Vytvára pôdu pre efektívnejšie presadzovanie našich záujmov vo svete. Ocenenie kvalít Slovenskej republiky ako spoľahlivého bezpečnostného spojenca a seriózneho partnera v predchádzajúcom období vyjadruje určitým spôsobom aj naplánovanie miesta konania summitu USA - Ruská federácia na najvyššej úrovni v Bratislave vo februári 2005. V roku 2004 sa opäť jasne potvrdilo, že euroatlantické spoločenstvo zároveň čelí výzvam nových druhov ohrozenia. Okrem šírenia jadrových zbraní aj nadnárodnému terorizmu, zlyhávajúcim štátom, organizovanému zločinu, ilegálnej migrácii a zhoršovaniu životného prostredia. Integrácia euroatlantického spoločenstva vytvára účinnejší prostriedok čelenia týmto hrozbám a Slovenská republika sa svojimi transparentnými krokmi podujala prevziať náležitú časť zodpovednosti za ďalší vývoj. Podmienkou k tomu je však úspešná realizácia prípravy novej bezpečnostnej stratégie ako aj jej obsahového a technického naplnenia.
- Bilaterálna politika voči spojencom je mimoriadne úzko prepojená s pôsobením oboch euroatlantických zoskupení.
- Členstvo v NATO a EÚ významným spôsobom ovplyvňuje naše pôsobenie v rámci iných európskych regionálnych i globálnych zoskupení. V rámci nich, predovšetkým v rámci celého systému organizácií OSN, OBSE, Rady Európy Slovensko už v roku 2004 presadzovalo spoločný záujem euroatlantického spoločenstva vyspelých krajín. Na jeho formovaní sa však, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, zároveň v mnohých prípadoch aj úspešne podieľalo.
- Slovensko sa vstupom do EÚ a NATO zároveň zaviazalo k ďalšiemu šíreniu princípov a hodnôt euroatlantického spoločenstva do jeho okolia. Demokracia a stabilita, trhové hospodárstvo, ľudsko-právne normy sú od r.2004 záväznými faktormi určujúcimi našu zahraničnú politiku voči ďalším krajinám - predovšetkým v rámci širšieho euroatlantického priestoru. Bratislavská konferencia v marci 2004 pod názvom "Širšia Európa: Nová Agenda" vyjadrila vôľu i zodpovednosť Slovenska i ďalších novopristupujúcich krajín pokračovať v dialógu o šírení stability a euroatlantickej integrácie na územie krajín tzv. "širšej Európy", t.j. západného Balkánu, južného Kaukazu a budúcich susedov na východných hraniciach EÚ. Vlastným príkladom im ukázali najlepšie modely reforiem a tým aj cestu k stabilite a rozvoju demokratickej a prosperujúcej spoločnosti.
- Vo vzťahu s ostatnými krajinami sa v roku 2004 začali prejavovať dve dôležité tendencie:
#149# širšia miera spolupráce na pôde globálnych organizácií, predovšetkým OSN a s ňou spojených, či OSN podriadených štruktúr,
#149# obmedzená miera ostatných typov spolupráce, predovšetkým vzhľadom na limitujúcu veľkú geografickú vzdialenosť a málo spoločných záujmov.
V súvislosti s týmito bodmi Slovenská republika upravila v uplynulom roku svoju strednodobú zahraničnopolitickú stratégiu a pokračuje tiež v reformovaní personálno-technického zabezpečenia svojej zahraničnej politiky, aby tak efektívne presadzovala záujmy slovenskej spoločnosti za hranicami našej krajiny.
Európska únia
Obdobie od podpisu Prístupovej zmluvy (obdobie pozorovateľského štatútu v EÚ) vytvorilo pre SR dobré podmienky pre osvojenie si rozhodovacieho mechanizmu v EÚ, naštartovanie procesu koordinácie európskych záležitostí v domácich podmienkach a predstavovalo významnú etapu v príprave na členstvo v EÚ, ktoré od dátumu vstupu do Únie umožnilo plynulo pokračovať v činnosti nových členských štátov vo všetkých orgánoch EÚ.
Od 1. mája 2004 SR v plnej miere participuje na činnosti všetkých orgánov EÚ. Jedným z kľúčových orgánov pre rokovania na úrovni členských štátov je Rada EÚ, kde sa zástupcovia SR zúčastňovali rokovaní v pracovných skupinách, výboroch a ministerských radách.
Vo všetkých sektorálnych oblastiach sa zástupcovia jednotlivých rezortov, vrátane diplomatických zamestnancov Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, pravidelne zúčastňovali rokovaní počínajúc pracovnými skupinami Rady EÚ a Európskej komisie a končiac zasadaniami ministerských rád. Zástupcovia SR sa aktívne zapájali do rokovaní o legislatívnych návrhoch a ďalších záväzných dokumentoch EÚ, a to vo všetkých sektorálnych Radách EÚ (Rada pre finančné a ekonomické záležitosti, Rada pre konkurencieschopnosť, Rada pre pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo, Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, záležitosti zdravia a spotrebiteľa, Rada pre životné prostredie, Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru).
Vo všetkých uvedených sektorálnych oblastiach sa v priebehu roku 2004 SR podarilo zapojiť sa do rozhodovacieho procesu EÚ v rámci svojich kapacitných možností mierou porovnateľnou s ostatnými novými členskými štátmi.
Organizácia severoatlantickej zmluvy
Rok 2004 bol zlomovým rokom pre zahraničnú, osobitne bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky. Členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a v EÚ znamená nielen pevné bezpečnostné garancie NATO a inštitucionálne zakotvenie v jednotnom politickom a ekonomickom priestore EÚ, ale zároveň nové možnosti na presadzovanie zahraničnopolitických záujmov SR, ako aj novú zodpovednosť za vývoj v globálnom meradle.
I keď sedem krajín, ktoré vstúpili do NATO v marci 2004, je ešte stále vnímaných ako nové členské krajiny, deväť mesiacov členstva bolo dostatočne dlhou dobou na to, aby prezentovali svoje priority pôsobenia na pôde Aliancie.
SR sa vymedzila ako krajina podporujúca silnú transatlantickú väzbu (jasným signálom v tomto smere je podpora angažovaniu sa Aliancie v Iraku), s prioritným záujmom o vývoj situácie a angažovanie sa Aliancie na Balkáne a o podporu rozvoja vzťahov s Ukrajinou.
SR konkrétne podporila transformáciu Aliancie prijatím 12 záväzkov z balíka Pražských záväzkov spôsobilosti. Prevzala tiež úlohu vedúcej krajiny v oblasti likvidácie vojenských výbušnín a munície (EOD) a postupne zvýšila svoju účasť na operáciách pod vedením NATO.
Vzťahy Slovenskej republiky so susednými štátmi
Vzťahy so susednými štátmi, ktoré predstavujú základnú rovinu zahraničnopolitických aktivít SR, sa aj v uplynulom roku rozvíjali na veľmi dobrej úrovni. S výnimkou Ukrajiny, ktorá je našim najväčším susedom, boli upevnené spoločným členstvom v EÚ. Eurointegračná agenda tvorila prirodzene dominantnú súčasť bilaterálnych vzťahov či už išlo o predvstupovú prípravu alebo konzultácie k jednotlivým otázkam, ktorými sa EÚ v roku 2004 zaoberala.
Vyšehradská spolupráca je jedným z významných vkladov a pridaných hodnôt, ktorý jej účastnícke štáty priniesli do NATO a EÚ. Vysoká úroveň neformálnej spolupráce, súdržnosti a solidarity sú jasným dôkazom opodstatnenosti jej ďalšej existencie. Pozitívne impulzy pre budúci rozvoj priniesli kontakty s tretími krajinami a inými regionálnymi zoskupeniami, predovšetkým s Beneluxom.
SR má dlhodobý záujem na stabilnom a vyváženom demokratickom vývoji na Ukrajine, ktorá patrí k trvalým prioritám slovenskej zahraničnej politiky. Cestou rozvíjania intenzívnej spolupráce v rôznych oblastiach SR podporovala úsilie nášho partnera o postupné približovanie sa k euroatlantickým štruktúram.
Vláda SR na svojej 120. schôdzi prerokovala a vzala na vedomie Informáciu o úprave národného alokačného plánu podľa smernice 2003/87/ES o zavedení európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
V záujme splnenia záväzkov, vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy prijala Európska únia v roku 2003 smernicu, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva a ktorou sa dopĺňa smernica z roku 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.
Cieľom smernice je prostredníctvom schémy obchodovania podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom. Smernica bola transponovaná do právneho poriadku SR zákonom č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami.
Jednou z povinností, vyplývajúcich zo zákona, je povinnosť pripraviť národný alokačný plán. V ňom budú uvedené informácie a údaje požadované zákonom, a to najmä celkové množstvo kvót, spôsob určenia celkového množstva, spôsob rozdelenia na jednotlivé sektory a zdroje a množstvá pre jednotlivé sektory a zdroje.
Návrh plánu mali členské štáty predložiť Komisii do 31. marca 2004 (pristupujúce krajiny do 30. apríla 2004). Návrh mohla Európska komisia do troch mesiacov od predloženia odmietnuť ako celok alebo len jeho časť.
Podľa spomínanej smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve z roku 2003 bola SR povinná oznámiť národný alokačný plán na obdobie rokov 2005-2007 Komisii a ostatným členským štátom EÚ v stanovenom termíne. Národný alokačný plán obsahuje celkový počet emisných kvót, ktoré má SR v úmysle alokovať na dané trojročné obdobie a tiež návrh ako ich chce alokovať medzi prevádzkovatzeľov jednotlivých zariadení. Všetky tieto záväzky sú prevzaté v zákone č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami .
Komisia rozhodnutím z 20.10.2004 akceptovala až dodatočne Slovenskou republikou upravený Národný alokačný plán. Rozhodnutie komisie ustanovuje, že celkové množstvo kvót pridelených Slovenskou republikou v súlade s jej NAP neprekročí 30 500 400 ton.
Potreba znížiť pôvodne navrhované množstvá pre jednotlivé podniky vyvolala nevôľu medzi mnohými veľkými zdrojmi emisií oxidu uhličitého, najmä však zo strany US Steel.
Ministerstvo opätovne prehodnotilo údaje o plánovanom rozvoji podnikov, aktualizovali sa údaje o emisiách za obdobie od prípravy prvého návrhu do konca roku 2004 a posudzovali sa rôzne varianty zníženia kvót pre jednotlivé zdroje. Na základe rokovaní s Ministerstvom hospodárstva dňa 24. januára 2005 bol ako najprijateľnejší kompromis zvolený variant, ktorý sa dnes (16.februára 2005) predkladá na rokovanie vlády SR
Pri znížení sa použil rovnaký princíp ako pri pôvodnom určovaní kvót t.j. individuálny prístup pre zdroje v skupine A a paušálne zníženie (o 10%) pre zdroje v skupine B. Plán sa zároveň aktualizoval z hľadiska nových skutočností a spresnenia údajov (zánik zdrojov, preradenie do inej kategórie, vyradenie zo schémy v dôsledku zníženia príkonu, zaradenie zdrojov, ktoré neboli v prvom pláne identifikované ako zdroje, podliehajúce schéme a pod.)
Vláda SR na svojej 120. schôdzi prerokovala a schválila Návrh zákona o lesoch.
Cieľom vypracovania nového zákona o lesoch je prispôsobenie tohto základného právneho predpisu na úseku lesného hospodárstva zmeneným ekonomickým a spoločenským podmienkam. Platná právna úprava z roku 1977 totiž, napriek jej viacerým zmenám, nezohľadňuje do dostatočnej miery súčasné podmienky a potreby pre ochranu a hospodárenie v lesoch.
Predkladaný návrh zákona o lesoch taktiež zosúlaďuje právny stav s ostatnými predpismi platnými na úseku životného prostredia s dopadom na lesné hospodárstvo, najmä so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
Zákon upravuje:
- vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu,
- vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov,
- odborné hospodárenie v lesoch,
- podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov,
- pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch,
- sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Účelom zákona je:
- zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií,
- zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch,
- zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov,
- vytvorenie ekonomických podmienok pre trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.
Hlavné zmeny oproti doterajšej právnej úprave
Obmedzenie hospodárenia:
#149# ustanovuje sa právo vlastníkov lesov požadovať náhradu škôd spôsobených inými právnickými a fyzickými osobami, ako aj náhradu za obmedzenie vlastníckych práv,
#149# zosúlaďuje sa toto právo s čl. 20 Ústavy SR, v ktorom sa uvádza, že k obmedzeniu vlastníckych práv môže dôjsť len vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu,
#149# obmedzenia vychádzajúce z návrhu zákona o lesoch sa pritom považujú za verejný záujem, taktiež deklarovaný Ústavou SR, a to ako právo na zdravé životné prostredie a povinnosť pri výkone vlastníckeho práva nepoškodzovať prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Hospodárenie v lesoch:
#149# zmenšenie obmedzujúcich podmienok hospodárenia, keď lesný hospodársky plán (LHP) je dokumentom, ktorý umožňuje dosiahnutie optimálneho stavu lesov (princípy trvalo udržateľného rozvoja) pri maximalizácii pozitívnych efektov hospodárenia,
#149# výchova v lesoch - možnosť požadovať podporu pri dodržaní odporúčaní LHP,
#149# ťažba dreva - s cieľom ťažbovej vyrovnanosti určuje záväzný údaj LHP - neprekročiteľnosť výšky ťažby pre príslušný lesný alebo vlastnícky celok, pre ktorý sa LHP vyhotovuje - ukazovateľ je možné prekročiť len v odôvodnených prípadoch, keď to vyžadujú nepredvídateľné udalosti v lesoch (kalamity) a vykonanie týchto opatrení je v záujme ochrany lesov,
#149# ochrana lesov - určuje sa povinnosť zabezpečiť dostatočné preventívne, obranné a ochranné opatrenia na predchádzanie vzniku škôd a ich odstraňovanie; takúto povinnosť v prípade, ak ide o opatrenia proti šíreniu škodcov z chránených území, v ktorých nie je umožnené vykonať účinné opatrenia, zákon určuje v ochranných pásmach vykonať organizáciu ochrany prírody a krajiny.
Odborné hospodárenie v lesoch - LHP a odborný lesný hospodár (OLH):
#149# návrh zákona obsahuje nový systém financovania a vypracovania LHP,
#149# pri financovaní sa navrhuje spoluúčasť obhospodarovateľa lesa (súčasná platná úprava nedefinuje, kto vyhotovenie LHP hradí),
#149# ponecháva sa povinnosť hospodárenia prostredníctvom OLH, ako odborne spôsobilej osoby, ktorá zabezpečí dosahovanie cieľov definovaných zákonom pri hospodárení v lesoch.
Štátna správa lesného hospodárstva:
#149# cieľom návrhu zákona je racionalizácia a skvalitnenie výkonu štátnej správy a dozoru nad hospodárením v lesoch, preto navrhuje jednotnú, špecializovanú štátnu správu, ktorá bude vykonávaná na celom území bez ohľadu na vlastníctvo, správu a užívanie.
Verejné užívanie lesov:
#149# návrh zákona umožňuje každému vstupovať na lesné pozemky (s určitými výnimkami, napr. vojenské lesy, výkon prác v lesoch), pričom je povinný chrániť lesné prostredie a rešpektovať oprávnené záujmy vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov,
Financovanie verejnoprospešných činností na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch:
#149# v záujme plnenia všetkých funkcií lesov a potrieb spoločnosti návrh umožňuje podporovať činnosti na rozvoj lesného hospodárstva, tvorbu a zachovanie krajiny, ochranu lesa a tiež na ďalšie vybrané činnosti, napr. hospodársku úpravu lesov, lesnícky výskum a vývoj, poradenstvo a vzdelávanie v neštátnom lesníckom sektore.
Záver
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005