Svätý Urban, patrón viniča tento rok vinohradníkov vypočul. Bol dostatok slnka, tepla aj vlahy. Úroda hrozna, ale najmä jeho kvalita, sa tak ukazuje ako jedna z najlepších za posledné roky. "Tento rok by mohol byť vynikajúci, lebo zber najskorších druhov hrozna sa iba rozbieha," hovorí odborníčka na šľachtenie viniča Dorota Pospíšilová. Viniciam by prospelo ešte niekoľkodňové slnečné počasie, nádejnú úrodu by mohla poškodiť len hniloba hrozna, alebo silné dažde. Tie však meteorológovia v najbližších dňoch neočakávajú.
Podľa špecialistu Pavla Záleského vyššia cukornatosť umožní pripravovať viac vysokokvalitných, takzvaných prívlastkových a kabinetných vín, ako aj vína známe ako neskorý zber. Kvalitné hrozno majú aj na druhom konci republiky, vo svetoznámej Tokajskej oblasti. "Bude to výnimočný rok," poznamenal Matúš Vdovjak, ktorý tiež pôsobí vo vinárskom biznise.
S dobrým vínom však prichádza aj burčiak, sezóna vinobraní sa už dnes začne v bratislavskej Rači. Dobrý vinársky rok potvrdzuje aj vedúci vinohradníckeho úseku Poľnohospodárskeho družstva Strekov (okr. Nové Zámky) Ondrej Korpás. V strekovskom rajóne je však už pomerne sucho, a hoci má vinič hlboké korene, môže sa to čiastočne prejaviť na úrode.
Korpás si pochvaľuje vysokú cukornatosť hrozna. Napríklad odroda moravský muškát ju má až 24 stupňov. V prepočte to znamená, že hektoliter (100 litrov) vylisovaného muštu obsahuje 24 kilogramov hroznového cukru.
Ceny ešte nevedia
Nákupné ceny hrozna ešte nie sú známe. Niektorí vinohradníci odhadujú, že za kilogram s vyššou cukornatosťou by mohli dostať 12 až 13 korún. Vlani, keď nebolo hrozno dosť sladké, predávali ho asi za polovicu. Spracovatelia sa bránili platiť viac. Tvrdili, že potom by cenami vína nevedeli konkurovať dovozovým. V niektorých západoeurópskych štátoch hrozno vykupujú v prepočte po 25 až 50 korún za kilogram.
Ročne sa na Slovensku oficiálne vypije v priemere 12 litrov vína na osobu. Spolu s neevidovanou výrobou je to však asi o liter -- dva viac. Na Talianov a Francúzov aj tak nemáme, lebo oni ročne skonzumujú v priemere okolo 50 litrov. Mnohí Slováci siahajú najmä po lacnejších vínach z dovozu. Tí, ktorí dávajú prednosť kvalite, kupujú skôr naše značky. Celkovo tvoria produkty z cudziny zhruba štvrtinu celkovej spotreby.
Vedú naše vína
Slovenskí spotrebitelia sú ochotní investovať do kúpy dobrého vína viac peňazí, ako pred niekoľkými rokmi. Obchodníci vravia, že sa postupne zvyšuje záujem o vína vyššej kvality. Mnohí slovenskí konzumenti vín už mieria do predajní či vinoték za konkrétnou značkou či výrobcom tohto nápoja.
"Chodí sem klientela, ktorá už vie, čo chce," potvrdzuje majiteľka Mestskej vinotéky v Pezinku Anna Hanusková. Dopĺňa, že zväčša vyhľadáva vína svojho obľúbeného vinára. Nárast predaja vína je postupný, ale zreteľný. Naďalej pretrváva trend obľuby červeného vína, tomu musia vinotéky prispôsobiť aj svoju ponuku.
Spoločnosť Metro Cash & Carry, ktorá zásobuje vínami obchody i gastronomické prevádzky zaznamenala medziročný nárast predaja vín ku koncu júla o takmer deväť percent. Metro síce predáva vína z 18 krajín, tie zo slovenskej produkcie ale tvoria vyše 60 percent predaja.
Septembrové vinobrania
Račianske vinobranie -- Bratislava -- Rača -- 14. -- 17. 9. 2006
Vinobranie 2006 -- Pezinok -- 15. -- 17. 9. 2006
Podzoborské vinobranie -- Nitra -- 16. 9. 2006
Modranské vinobranie -- Modra -- 22. -- 24. 9. 2006
Čajkovské vinobranie -- Čajkov -- 22. -- 23. 9. 2006
Tokajské vinobranie -- Malá Tŕňa -- 24. 9. 2006
Ako spoznať dobrý burčiak
Niektorý burčiak je svetlý a žltý. Iný zasa hnedastý alebo až zelenkastý. Tmavšie farby znamenajú, že mušt, z ktorého burčiak vykvasil, nebol zasírený a oxiduje. Z takého by nebolo dobré ani víno. Ak nie je burčiak odkalený, obsahuje viac šupiek a zvyškov po chemickom ošetrení viniča. Preto lepší je prefiltrovaný, svetlý a žltý. Nepančovaný a odkalený burčiak je bez usadenín a rovnomerne hustý ako mlieko.