Daň z nehnuteľností: Veľké mestá vypýtajú viac

Obyvatelia veľkých miest budú od budúceho roka platiť vyššie dane z nehnuteľností, teda napríklad z bytov, rodinných domov a garáží. Postihne to aj firmy. Najviac sa to dotkne Bratislavy, kde sumy stúpnu o sto a viac percent. V niektorých krajských mestách to má byť v priemere 30 až 50 percent, sadzby však môžu byť aj vyššie.

Vyplýva to z návrhov všeobecne záväzných nariadení obcí. Konečný verdikt vyrieknu najneskôr v decembri mestské parlamenty.
Prečo padli dohody
Zvýšenie malo byť pôvodne miernejšie. Na nedávnych rokovaniach medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií sa však zmenili pôvodné dohody o fiškálnej decentralizácii. Tá znamená, že štát už nebude samosprávu dotovať, ale dá jej podstatnú časť dane z príjmov fyzických osôb. Nové dohody po poslednom rokovaní znížili príjmy väčších miest z tejto dane. A, naopak, príjmy menších obcí a miest budú väčšie. Zmeny by dnes mala schváliť aj vláda v nariadení o rozdelení dane z príjmov fyzických osôb. "Zmenilo sa to na základe aktualizovaných údajov, ktoré sme predtým nemali k dispozícii," vysvetľuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Veľké mestá sa cítia ukrivdené. "Štát je pred občanmi pekný, lebo nezvyšoval dane, všetku ťarchu však teraz hodil na plecia miest a obcí," povedal pre HN vedúci finančného oddelenia bratislavského magistrátu Juraj Bulík. Reforma finančných tokov v samospráve zobrala po konečných úpravách Bratislave sedemsto miliónov korún. O túto sumu klesnú v nasledujúcom roku jej príjmy. V jej rozpočte i v rozpočte ďalších veľkých miest budú chýbať dotácie na mestskú hromadnú dopravu, ktoré štát zastavil. Spolu sa to dotkne viac ako 50 slovenských miest. Výpadok si musia nahradiť zvýšením dane z nehnuteľností.
Koľko ubudne z peňaženky
Razantné zvýšenie daňových sadzieb by v absolútnych číslach nemalo byť až také dramatické. V Bratislave napríklad vlastník bytu s rozlohou 80 štvorcových metrov platil tento rok 360 korún. Ak býva v centre mesta, na budúci rok by mal zaplatiť ročne 960 korún (12 korún na štvorcový meter). Vo vzdialenejších mestských častiach to bude o vyše sto korún menej. V súčasnosti sú sadzby dane z nehnuteľností v Bratislave pre obyvateľstvo rovnaké bez ohľadu na to, kde bývajú. Bratislavské sadzby sú však vyššie ako v ostatných mestách a obciach. Najmenej platia ľudia v obciach do tisíc obyvateľov. Tam za štvorcový meter bytu alebo domu zaplatia korunu. S počtom obyvateľov sadzba rastie, v Bratislave je to 4,50 koruny za štvorcový meter.
Prešov príde po fiškálnej decentralizácii v rozpočte o vyše 50 miliónov korún. Na kompenzáciu straty bude mesto musieť podľa primátora Milana Benča zvýšiť daň z nehnuteľností v priemere o 30 percent. To však výpadok v mestskej kase nepokryje. Prinesie to totiž iba 20 miliónov korún. "Kvôli nízkej solventnosti našich daňovníkov už nemôžeme ísť vyššie, bola by to pre nich príliš veľká záťaž," doplnila vedúca finančného a plánovacieho odboru na Mestskom úrade v Prešove Mária Nováková. Preto budú musieť škrtať výdavky mesta.
Ukrivdená Nitra
Veľká nespokojnosť vládne v Nitre. Pôvodné kritériá na rozdeľovanie peňazí medzi mestá a obce im ešte v septembri zaručovali zvýšenie príjmov v mestskom rozpočte o 30 miliónov korún. Posun v prospech menších miest a obcí im však v budúcoročnom rozpočte "vyrobí" stratu, pretože ich pripraví o 50 miliónov korún. "Ministerstvo financií ustúpilo tlaku malých obcí, cítime sa ukrivdení," povedal primátor Nitry Ferdinand Vítek. Nečakaný výpadok chce - podobne ako v iných mestách - pokryť zvýšením dane z nehnuteľností. Sadzby pre občanov plánuje mesto zvýšiť o 50 percent, pre firmy asi o desatinu.
Ministerstvo má iné prepočty
Ministerstvo s argumentáciou zástupcov miest a niektorými ich prepočtami nesúhlasí. Napríklad pri Bratislave odhaduje sklz príjmov nie na 700, ale len na 400 miliónov. "Veľké mestá môžu byť v pluse. Ak vyberú viac z dane z nehnuteľnosti na pokrytie dvoch tretín zrušenej dotácie na MHD," povedal Papanek. Jedna tretina nákladov je vo vzorci fiškálnej decentralizácie, ktorým bude vláda deliť daň z príjmov fyzických osôb. "Tento prístup a túto sumu sme prezentovali už od začiatku reformy," zdôraznil Papanek.
Prečo sa zvýši daň z nehnuteľností
- vláda fiškálnou decentralizáciou zmenila financovanie samosprávy
- hlavným finančným zdrojom samospráv sa stala daň z príjmov, vedlajším miestne dane
- na mestskú hromadnú dopravu už vláda nebude poskytovať dotácie
- zmenilo sa pôvodne navrhnuté delenie dane z príjmov fyzických osôb v neprospech väčších miest