Často rozmýšľam, či v súvislosti so strategickou víziou by nebolo vhodné urobiť „inventúru“ spoločnosti: ľudskú, kultúrnu, psychologickú, právnu, organizačnú aj materiálnu. Následne vymedziť ciele na 5 a na 10 rokov. Vo všetkých spomenutých oblastiach. Predstavu o reformách celku a častí (vrátane politických strán). Toto by mali urobiť všetky politické strany a tiež odborné inštitúcie a nezávislí odborníci. To sa týka aj nášho zdravotníctva.
Na Slovensku by mala byť iba jedna Všeobecná zdravotná poisťovňa! Bol by skutočný prehľad o spotrebe výdavkov na lieky a mal by to kontrolovať NKÚ. V druhom rade by bolo potrebné urobiť poriadok so mzdami lekárov, zdravotných sestier, ale tiež aj pracovníkov fyzioterapie, a ďalších zdravotných ošetrovateľov, vrátane záchrannej služby.
Ale, pozor! Nie plošne, aby každý lekár a zdravotný pracovník mal nárok na zvýšenie platu! To by bola veľká chyba. Poznám systém zdravotníctva, a preto si myslím, že treba motivovať zdravotníckych pracovníkov k vyššej výkonnosti založenej na štúdiu najnovších zahraničných vedeckých článkov, na základe ktorých by vykonávali svoju prácu precízne a na vysokej odbornosti, ktorá by sa dala oceniť aj počtom pacientov (najmä u odborných lekárov), ktorí sa dožadujú aby sa ich ujali.
Pokiaľ ide o super „špičky“ súkromných lekárov odborníkov, tak potom by mal štát určiť limit za vykonané služby s tým, že zdravotníctvo by im doplácalo zo štátnych prostriedkov tak, aby všetci vynikajúci odborníci (chirurgovia, internisti, kardiológovia, traumatológovia ) mali vyšší plat. Potom by sa zastavil odlev mladých lekárov do zahraničia. Všeobecných praktických lekárov je málo, ale napriek tomu by som zrušil systém, keď sú odmeňovaní podľa počtu pacientov. Stretol som sa so zaujímavým názorom môjho priateľa, riaditeľa odboru istého ministerstva, ktorý mi povedal: „mám praktickú lekárku, ktorá mi v mojich starostiach nijako nepomáha, ale rád tam chodím, lebo telefonicky ju zavolám a dám si predpísať lieky pre mňa i ženu. Toto nie je správny systém, lebo praktickí lekári by mali vykonávať viac, pozorovať zdravotný stav pacienta a riešiť v spolupráci s odborným lekárom nápravu. Mám na mysli, aby sa praktickí lekári stali niečo ako rodinnými lekármi.“
Myslím si, že by bolo vhodné (nielen v zdravotníctve) venovať pozornosť slušným ľuďom a nielen rýchlo vykvaseným pseudoosobnostiam. Niekedy sa mi zdá, ako keby bolo dnes omnoho menej čestných ľudí. V minulosti bola čestnosť aj produktom nemožnosti vyťažiť zo zákernosti väčšie výhody. Dnes je to pre niektorých ľudí hlavný nástroj sebarealizácie.
Dušan Piršel, sociológ, pracuje v zdravotníctve