Chlieb a hry. Staroveké rímske príslovie platí aj na Slovensku v 21. storočí a potvrdilo sa práve v posledných piatich rokoch od vypuknutia krízy. Od roku 2008 sa totiž príjmy firiem, ktoré na Slovensku podnikajú v zábave a umení, takmer zdvojnásobili. Tento fakt úzko súvisí s krízou. V čase jej vypuknutia sa slovenská nezamestnanosť konečne dostala pod desať percent, dnes však pre slabý dopyt po tovaroch a službách a aj pre slabú spotrebu domácností atakuje hranicu 14 percent.
„Vďaka nižšiemu pracovnému zaťaženiu či menšiemu počtu zamestnaných občanov vzrástol voľný čas, ktorý majú k dispozícii. S tým, samozrejme, rastie aj spotreba v tejto oblasti,“ konštatuje Igor Kiss, šéf Inštitútu hospodárskej politiky. Logika vraví, že ak človek príde o prácu, zníži svoje výdavky. A výdavky na zábavu by mal znížiť ako prvé, čo sa však nedeje. „Ak sú ľudia zúfalí a cítia, že sa blíži ich limit, tak si užívajú to, čo by si predtým odopreli,“ vraví sociologička Sylvia Porubänová.
Podľa štatistík, ktoré v tomto roku vydala UniCredit Bank, priemerný Slovák minie na hazard ročne viac ako 400 eur. Aj tu treba hľadať súvis s nezamestnanosťou. „Ľudia veria, že aj motyka vystrelí a hľadajú rôzne metódy, ako získať peniaze, aj iracionálne,“ dodáva Porubänová. Hlavným motorom však nie je samotný hazard. „V minulosti ľudia hrali výlučne s cieľom vyhrať peniaze, dnes vyhľadajú herne, aby sa zabavili,“ myslí si Jana Kelementová, výkonná riaditeľka spoločnosti Slov-matic, ktorá prevádzkuje herné automaty.