Keď sa raz „nadýchnete“ slobody, nechcete sa jej vzdať. Aj za cenu, že budete musieť opustiť rodinu, kamarátov i krajinu, ktorú milujete. „Odišiel som, keď som mal 25 rokov. To je vek, keď sa rozhodujete spontánne,“ vraví Peter Gero. Slovák, ktorý tri dni po tom, čo územie Československa prekročili prvé intervenčné jednotky piatich spojeneckých krajín, emigroval.
Ale aj Slovák, ktorý už ako významný architekt a urbanista pretvoril nemecké mesto Hamburg na svoj obraz. Ako Gero priznáva, práve fakt, že do našej krajiny vpadli vojská Varšavskej zmluvy a on sa zo dňa na deň stal emigrantom, sa mu postaral o rozbehnutie kariéry. „V severnom Nemecku som sa zo začiatku cítil ako „odpadlík“, ktorý musí podávať až nadpriemerné výkony. A tie som i podával.“
Súčasný vzhľad Hamburgu je totiž do veľkej miery výsledok práce práve Petra Gera. V tejto nemeckej metropole totiž pôsobil viac ako 12 rokov vo funkcii riaditeľa plánovania a výstavby centrálnych štvrtí. „Vôbec neľutujem svoje rozhodnutie z augusta 1968, urobil som ho na základe aktuálnej situácie. Pravdou však je, že tak, ako bolo ťažké zostať, tak bolo rovnako ťažké odísť,“ tvrdí Gero s tým, že túžba po cestovaní, slobodnom čítaní kníh či počúvaní hudby bola silnejšia a on jej hlas nemohol a ani nechcel ignorovať. Na Slovensku nechal kamarátov, ale aj rodičov. „Tí však, tak ako i moja priateľka, prišli za mnou asi po troch mesiacoch, čo som bol v cudzine,“ spomína významný Slovák.
Neznáme príbehy emigrantov, reportáž, unikátne dobové fotografie nájdete v utorok 21. augusta v tlačených Hospodárskych novinách.