K problematike zdravotníctva, som už písal viacero príspevkov. V tomto by som veľmi rád doplnil ešte ďalšie, ktoré negatívne vplývajú hlavne na koncové nemocnice a pripomenul , že ani občan nemusí byť v tejto reforme pasívny.
Veľkým problémom je a) že sa sprivatizovali všetky lukratívne časti nemocníc-lekárne, dialýza, laboratóriá, MR event. CT. ktoré generujú slušný zisk. Zostala len nákladná lôžková časť, kde je silne poddimenzovaná cena výkonov a hospitalizácie. Poisťovne zaplatia podstatne menej ako sú reálne náklady.
b) poisťovne nemajú povinnosť platiť za všetko, čo nemocnica pre pacientov musela urobiť..Existujú tzv. uznané ale nezaplatené hospitalizácie ,nadlimitné výkony apod..
c) problémom zdravotníctva je aj to, keď niektorí lekári stratové resp. málo ziskové úkony robia v nemocniciach a potom tie lukratívne v súkromných ambulanciách
Systém zjavne nie je dobre nastavený a to v neprospech lekára aj v neprospech pacienta. Obaja na to doplácajú, pacient často nemá k dispozicii to najlepšie, čo by mal mať a lekár niekedy robí viac, než mu zaplatia. Preto by mali lekári a pacienti držať spolu a participovať na zmenách v zdravotnictve. Nie je predsa cieľom , aby to končilo bojom lekárov proti pacientom, čo spôsobuje práve zaseknutie tohto systému.
Optimálne riešenie nie je jednoduché, lebo znamená znížiť určitú kvalitu..a mať ju len takú, na akú máte peniaze.
Isté riešenie by som videl v spoločenskej dohode – mohla by byť dosiahnuteľná medzi občanmi – zdravotníkmi – platiteľmi ... ako aj ostatnými zúčastnenými stranami.
V politickej dohode – tiež by mohla byť možná (pomocou legislatívy) ako eliminácia politického vplyvu..... profesionalizácia inštitúcií a funkcií (stabilizácia prvkov systému).
Stále počúvame, že sa chystajú reformy. Reforma je však zmena formy. Je treba zmeniť aj obsah v tomto prípade medicíny. Príčinou krízy nie sú len peniaze. Problém je aj v tom, ako sa medicína realizuje ( veľa vyšetrení a liekov sa indikuje zbytočne ). Pokiaľ sa nebudeme zaoberať hodnotovým obsahom medicíny, ekonomiky, politiky nemá kríza riešenie.
Východisko vidím tiež v radikálnej zmene filozofie zodpovednosti za zdravie, v radikálnej zmene postoja k tomu, čo je choroba.
Výskumy dokazujú, že nie len ekonomická prosperita a rast HDP, ale tiež nemateriálne kvality majú vplyv na naše prežívanie, spokojnosť a zdravie. Na mnoho ľudí dopadá spoločenská atmosféra, stresuje ich to ... Začnú chorľavieť, t.j. začínajú somatizovať svoju životnú situáciu (somatizácia – prenesenie konfliktov z psychickej oblasti do čisto fyzických príznakov)
Sami v sebe si musíme vedieť odpovedať na mnohé otázky. Pokúsiť sa aspoň pátrať - čo robíme zle.. Ako žijeme, ako konáme, ako reagujeme na emocionálne podnety .. aké emócie v sebe nosíme.... Niektoré veci vieme intuitívne odsledovať, vypátrať - prečo sa udiali, čo ich spustilo.. niektoré však pochopíme možno až po určitom čase.. Telo je zložitý mechanizmus. Čas sa zrýchlil... veľa dáme na našu techniku a niekedy tak zabúdame - zastaviť sa a vnímať to podstatné...... až keď naše telo povie výrazné nie, lebo už nevládze fungovať - sme schopní spraviť vo svojom živote zmeny..
Čo dodať na záver ? Spoliehať sa na sedliacky rozum. Je treba sa zastaviť a premýšľať. Včas rozpoznať spôsoby vymývania mozgu. Je to len pár jednoduchých fígľov: vyvolať strach, okamžite ponúknuť zázračný recept, do propagandy zapojiť obľúbených hercov, spevákov alebo športovcov.
Dušan Piršel