07.11.2013, 00:00

Nešetria, ale radšej investujú

Trnavský kraj sa v hodnotení INEKO za posledné štyri roky umiestnil vždy ako najzadlženejší. Ku koncu roka 2012 dosiahol dlh úroveň až 53,9%, čím sa spomedzi všetkých žúp dostal najbližšie k šesťdesiatpercentnému dlhovému limitu. Vývoj je však relatívne stabilný, v porovnaní so situáciou v roku 2009 dlh vzrástol len o necelé percento.

Zadlženosť trnavskej župy je pritom výsledkom rozsiahlych investícií do obnovy ciest a majetku. „Investovali sme do niečoho, čo v budúcnosti bude generovať prostriedky pre samosprávu, ” vysvetľuje župan Tibor Mikuš. Trnavský kraj má dnes zrekonštruovaných približne 30 percent ciest a nemá nehodový úsek. Zároveň sa takto podarilo čiastočne vyriešiť dvadsaťročný investičný dlh, keďže údržba ciest v kraji sa dlhodobo zanedbávala. „Myslím si, že je možné objektívne povedať, že naše cesty sú najlepšie spomedzi samosprávnych krajov,“ dodáva Mikuš. Investované prostriedky sa podľa jeho slov prejavili aj v náraste hodnoty imania župy o 30 percent. S tým, že vysoký objem výdavkov nemusí byť neudržateľný, súhlasia aj odborníci. „Závisí od toho, na čo sa presne dlh použije a kto ho generuje. Ak sa použije na rozvojové investície, nemusí byť vždy zlý. Skúsenosť však ukazuje, že na vysoké zadlženie verejného sektora vždy doplatia daňoví poplatníci,“ hodnotí Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka.

Zadlženie by navyše v najbližších rokoch malo splácaním úverov postupne klesať. „Aktuálne úvery kraja sú splatné ku koncu rokov 2015,2016 a 2021, pričom kraj nemá problém s ich splácaním a ani zákonným limitom 25%. Ročné výdavky samosprávy v súvislosti s obsluhou dlhu, teda so splácaním úrokov a istiny, tvoria len 4% bežných príjmov,“ hodnotí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Trnavskej župe však dýcha na krk Bratislava, ktorá sa stala rekordérom vo zvyšovaní dlhu. Za posledné štyri roky stúpol o viac ako osemnásť percent, z 20,3 v roku 2009 na 38,7 percenta v roku 2012.