Po vyše dvoch rokoch vykonávania funkcie primátora Bratislavy Milanom Ftáčnikom je čas zhodnotiť, nakoľko sa stal sľubovanou zmenou.
Priorita č.1 - doprava
Večnou dopravnou témou je trať do Petržalky. Väčšina dráhy v Petržalke mala byť realizovaná prostredníctvom ŽSR a hradená štátom a fondami EÚ. Bratislava mala znášať náklady na Starý most a prvú etapu trate po budúce vyústenie tunela plánovaného v rámci koridoru TEN-T. Po nástupe sa primátorovi podarilo presadiť, aby aj táto etapa bola financovaná z eurofondov. Namiesto toho, aby aj prvú etapu stavali železnice, však primátor presadil, aby realizáciu celej petržalskej trate prevzalo mesto.
Mesto ako prijímateľ z fondov však musí hradiť časť nákladov. Poslanci preto primátorovi uložili preskúmať aj alternatívu budovania cez ŽSR. Takto budú projekty integrovanej dopravy realizované napríklad v Košiciach. Primátor však toto uznesenie odignoroval a poslancov vo finále postavil pred možnosti – neschváliť električku alebo schváliť jej realizáciu mestom, čo poslanci nakoniec vo veľmi emotívnej atmosfére urobili. Bratislava ako realizátor však na seba navyše preberá celé riziko zvýšenia nákladov a vrátenia eurofondov v prípade, ak sa stavba nestihne dokončiť včas. Je to presne taký istý scenár ako pri zimnom štadióne. Prečo však primátor trval na realizácii mestom aj za cenu nákladov a rizík?
Ministerstvo dopravy v decembri zrušilo prvú etapu projektu TEN-T s odôvodnením, že projekt sa nestihne v tomto rozpočtovom období EÚ. Práve ponuka alternatívnych projektov a lobing zo strany Bratislavy údajne zohrali nemalú úlohu pri rozhodnutí ministerstva stopnúť TEN-T. Väčšina z pol miliardy eur vyčlenených na investície do koncepčného riešenia dopravy sa tak minie – na spotrebu. Prostriedky sa majú použiť na nákupy vlakov, vozidiel, aj opravy električkových tratí v Bratislave. Aj tento zámer sa komplikuje - tender na trolejbusy bol zrušený pre podozrenia z manipulácie. Navyše proti nekoncepčnému riešeniu dráhy v Petržalke, ktoré vyzerá ako príprava územia pre developerov, sa zdvihla vlna verejného odporu.
Bez vysokokapacitnej dráhy cez centrum a integráciu železničných tratí do MHD – teda presne toho, o čom mal byť projekt TEN-T a nadväzujúce projekty - sa ale dopravný problém Bratislavy vyriešiť nedá. Električka do Petržalky problém nevyrieši – už dnes vieme, že kapacitne nedokáže pokryť ani cestujúcich do Starého mesta. Cez Dunaj však v špičke treba prepraviť „Trnavu.“ Ak sa obdobný projekt nezaradí do ďalšieho rozpočtového obdobia EÚ, v budúcom desaťročí dôjde ku kolapsu dopravy.
V prospech developerov, nie mesta
Prečo však najbohatšie mesto na Slovensku nie je schopné financovať existujúcu dopravnú infraštruktúru a musia byť použité peniaze určené na investície do jej rozvoja? Primátor v kampani sľúbil „zaplátať diery“ cez ktoré z Bratislavy odtekajú peniaze. Zdá sa, že sa mu to nepodarilo, naopak.
Kráľová hora je lúka, kde firma blízka J&T plánovala výstavbu, proti ktorej sa zdvihla vlna verejného odporu. Samospráva má celé spektrum nástrojov, ako vo verejnom záujme výstavbe zabrániť. Napríklad obmedziť dopravu, či vyhlásiť stavebnú uzáveru a zmenu územného plánu zóny. Nestalo sa tak. Naopak - v zmenách územného plánu sa zmäkčili regulatívy, čím sa výstavba ešte uľahčila. Prijatým riešením sa stala zámena za niekoľkonásobne lukratívnejšie pozemky v iných mestských častiach. Toto riešenie prináša absurdný výsledok, keď dôsledkom odporu verejnosti proti aktivitám developera je jeho niekoľkonásobný zisk. Ide o nebezpečný precedens pre budúcnosť, napríklad riešenie PKO. Vždy sa hľadá riešenie „prečo to nejde“ a ako uspokojiť developera. Nie "ako by to išlo."
Samotné „Zmeny a doplnky územného plánu č. 2“ sú pôvodne „Ďurkovského“ návrhom, ktorý nebol schválený. Ftáčnik sa v kampani ostro vymedzoval proti bezohľadnému zastavovaniu Bratislavy. Namiesto toho, aby po svojom nástupe dal spracovať nový návrh, ktorý by minimálne vyradil najväčšie problémy Ďurkovského návrhu, optimálne určoval jeho primátorskú stratégiu rozvoja – predložil opäť Ďurkovského materiál. Tentokrát sa „potrebná väčšina“ v zastupiteľstve našla. Tieto zmeny ešte budú Bratislavčanov veľmi mrzieť – zväčšujú možnosť zásahov v stabilizovanom území, či relativizujú výškovú reguláciu územia.
Na jeseň mesto predalo pozemok pod hotelom pri Zimnom štadióne spoločnosti vlastniacej hotel za milión eur a zároveň 40-percentný podiel v tejto spoločnosti majoritnému akcionárovi – firme blízkej Širokému. Mediálne je dnes spochybňovaná cena pozemku, hlavný problém je však v predaji akcií hlboko pod cenu. Bol odôvodnený stratou spoločnosti a nutnosťou navýšiť základné imanie spoločnosti. Samotné tvrdenie o insolventnosti spoločnosti vyvoláva vážne pochybnosti a nielen preto, že okamžite našla milión na kúpu pozemku. Mesto vôbec nemuselo pristúpiť na zvýšenie základného imania – malo 40-percentný podiel na jeho zablokovanie. Ak už chcelo zvýšiť základné imanie, mohlo do spoločnosti vložiť uvedený pozemok. Žiadnu z týchto alternatív ale primátor nenavrhol a opäť sa našla aj „potrebná väčšina“ v zastupiteľstve na predaj podielu mesta v spoločnosti. Keby aj spoločnosť naozaj musela vyhlásiť konkurz, mesto by z neho mohlo získať možno aj niekoľko miliónov eur. Takto ich získal Široký - za 26 tisíc.
Zručný politik
Primátorovi Ftáčnikovi sa nedá uprieť o triedu vyššia politická zručnosť ako Ďurkovskému. Kým ten presadzoval spornú agendu cez politicky spriaznené zastupiteľstvo s nepriateľsky naladenými médiami a verejnosťou, Ftáčnik dokáže svoju agendu presadiť aj v opozičnom zastupiteľstve. Vznik „potrebnej väčšiny“ naprieč poslaneckými klubmi pri kontroverzných hlasovaniach veľa hovorí o pozadí politickej moci v Bratislave.
Primátor má aj výborné komunikačné pokrytie a zvládnuté média. Dlhodobo si buduje image cez finančne marginálne projekty ako cyklotrasy, či participatívny rozpočet. Pri sporných kauzách je jeho základnou komunikačnou metódou alibizmus. Odvolanie sa na inú autoritu, alebo na fakt, že návrh schválilo opozičné zastupiteľstvo. Aj keď to hlasovalo o návrhoch, ktoré mu predložil práve primátor. Prechádza mu aj „otvorená samospráva,“ napriek historicky bezprecedentnému utajeniu kľúčových materiálov pred verejnosťou či dokonca poslancami.
Primátorovanie Ftáčnika za prvé dva roky vytvára do budúcnosti dva kľúčové problémy: Sľuboval zmenu, reálne však stále vyhrávajú developeri a tendre sú pochybné. To môže významne oslabiť vieru obyvateľov, že dokážu niečo zmeniť. Druhým je prijatie strategických rozhodnutí v oblasti dopravy a územného plánovania, ktoré sú v duchu Bratislavskej tradície orientované na krátkodobé ciele, nie na dlhodobé komplexné riešenia. Ak sa však tieto rozhodnutia veľmi rýchlo nezačnú naprávať, hrozí kolaps funkcií mesta v horizonte desaťročia. Je najvyšší čas - teraz sa tvorí rozpočet fondov EÚ na roky 2014-20 a pripravuje urbanizácia centra Petržalky - tretieho najväčšieho slovenského mesta.
Martin Kugla
politológ a občiansky aktivista