Grécka nočná mora ožila. Opäť straší Európu
Dlhé mesiace prevládal názor, že eurozóne sa podarilo úplne zahnať nočné mory v podobe štátnych bankrotov niektorých členských krajín, či dokonca ich úplného odchodu z menovej únie. Tento týždeň nám názorne ukázal, že nič nie je zabudnuté a kostlivci v podobe zadlžených južných krajín vyskočia zo skrine v tej najmenej vhodnej chvíli. Hlavným reprezentantom týchto nočných môr eurozóny je Grécko a jeho vládny dlh. Dôkazom je prudký nárast rizikových prémií pri jeho dlhu v posledných niekoľkých dňoch, ktorý nemá vo svete obdobu. Tak napríklad výnos päťročného gréckeho vládneho dlhopisu včera vystrelil na úroveň 7,44%, čo len pre zaujímavosť znamená, že investor (čítaj hazardér), ktorý na začiatku týždňa držal takýto vládny cenný papier, stratil v eurách 10%. A aby sme mali predstavu, aká obrovská je v tejto chvíli riziková marža, tak si uvedomme, že (ročný) výnos splatnosti nemeckého vládneho dlhopisu je dnes 0,15%, v prípade napríklad českého je to potom 0,24%.
Slovenská ekonomika sa zväčšila o miliardy. Kvôli štatistikom
Zavedenie novej metodiky ESA 2010 bude znamenať navýšenie nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) vyprodukovaného vlani na Slovensku o takmer 1,5 mld. eur. Ako totiž informoval Štatistický úrad SR, výsledkom revízie, ako aj ďalších úprav v metodike, je navýšenie nominálneho HDP za rok 2013 na úroveň 73,593 mld. eur, oproti pôvodnej sume 72,134 mld. eur. Znamená to zvýšenie hodnoty HDP o 1,459 mld. eur, resp. o 2 percentá.
Štatistici však podľa novej metodiky upravujú výsledky slovenskej ekonomiky v celom časovom rade. O vyše miliardu eur pritom navýšili každoročnú produkciu slovenského hospodárstva už od roku 2004. V konečnom dôsledku tak bola úroveň hrubého domáceho produktu v krajine za každý rok od roku 1995 navýšená v priemere o 1,8 percenta.
Ropný gigant Rosnefť žaluje EÚ. Za sankcie
Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť pošle Európsku úniu pred súd kvôli sankciám, ktoré na ňu Brusel uvalil v súvislosti so sporným ruským postupom v ukrajinskej kríze. Informoval o tom na webe denník Financial Times. Na európsky súd sa kvôli európskym sankciám obrátil aj miliardár a dlhoročný priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina Arkadij Rotenberg.
Západné protiruské reštrikcie obmedzujú prístup Rosnefťu k peniazom na západných kapitálových trhoch v čase, keď má tento štátom ovládaný podnik dlh v objeme desiatok miliárd dolárov a musí do konca roka splatiť stovky miliárd rubľov. Rotenberg, ktorého v júli zasiahol zákaz cestovať do EÚ a zmrazeniu majetku, sa na luxemburský súd kvôli sankciám obrátil o deň neskôr.
Porošenko a Merkelová vidia ukrajinskú krízu zle, Putin je optimista
Diplomatická ofenzíva ruského prezidenta Vladimira Putina v talianskom Miláne sa začala vo štvrtok večer s výrazným meškaním. Hoci sa mal pred oficiálnou večerou účastníkov summitu Ázia-Európa (ASEM) stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, dorazil z Belehradu až po začatí večere a s kancelárkou sa stretol až po nej, o štyri hodiny neskôr, ako bolo plánované, informovala tlačová agentúra AP.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko neskôr uviedol, že po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a európskymi lídrami nie je veľmi optimistický ohľadom perspektívy vyriešenia krízy na Ukrajine.
"Bohužiaľ, nie som veľmi optimistický," uviedol Porošenko v úvode rokovania s rakúskym kancelárom Wernerom Faymannom.
Podobný názor ako Porošenko má aj ďalšia účastníčka dnešných pracovných raňajok v Miláne, nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej počas diskusie s Putinom nedošlo k prielomu pri riešení krízy na Ukrajine.
Reportáž: Hromadné prepúšťanie vo fabrike obrátilo Spiš naruby
Z areálu SEZ Krompachy, kde japonský koncern sídli, vychádzali ľudia tento týždeň bez nálady a zamračení. Vytiahnuť z nich pár viet bolo takmer nemožné. O priezvisku nehovoriac. Odvahu prehovoriť, čo sa deje za múrmi závodu, nakoniec našla štyridsiatnička Marcela. „Ohlásenie hromadného prepúšťania bol pre nás obrovský šok. So mnou na linke napríklad pracuje manželský pár, ktorý sa zadlžil pre kúpu vlastného bývania. Budú to mať veľmi ťažké,“ hovorí.
Prepúšťanie pritom tvrdo zasiahne nielen stovky zamestnancov a ich rodiny. „Odchod najväčšieho zamestnávateľa v Krompachoch pocíti celý podnikateľský sektor v meste. Pracovali tu ľudia z viacerých okresov ako Levoča, Spišská Nová Ves či Gelnica, ale aj od Prešova alebo Košíc. Počas cesty domov si nakúpili v obchodoch, využili rôzne služby, stravovali sa tu. Napätie cítiť, ale ešte to neprepuklo naplno,“ pripomína Iveta Rušinová, primátorka Krompách.