Príkaz ministerstva zdravotníctva – šetriť, sa viaceré nemocnice rozhodli splniť aj prepúšťaním zamestnancov. V najväčšej Univerzitnej nemocnici v Bratislave prišli vlani o prácu takmer tri stovky pracovníkov.
„Dosiahli sme úsporu na mzdách takmer 200-tisíc eur za mesiac,“ povedala hovorkyňa Petra Stano Maťašovská. O prácu pritom neprišli úradníci, ale najmä zdravotnícky personál. Z 293 prepustených bolo až 80 percent zdravotníkov.
Dôvodom sú vyššie platy
Šetrenie sa dotkne aj pacientov. Bratislavská nemocnica plánuje rušenie niektorých oddelení či spájanie kliník, napríklad internej. Dôvodom sú vysoké náklady, ktoré si vyžiadalo minuloročné zvyšovanie platov lekárov a snaha znížiť dlh.
Podobná situácia je aj v ostatných štátnych zariadeniach. Z košickej nemocnice odišlo 330 ľudí. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer-SD) so škrtaním miest súhlasí. „V zdravotníckych zariadeniach tvoria platy v priemere asi 92 percent nákladov.“
Neprotestujú ani odbory
Podľa odborového predáka Antona Szalaya je redukcia pozitívna, ak v nemocniciach prispeje k efektivite. Ku koncu minulého roka mali dlh 116 miliónov eur. „Ak by to však malo byť masovejšie a malo by to ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, môže to byť problém.“
Desiatky zamestnancov prepustili aj v Banskej Bystrici či v Nových Zámkoch.
Z nemocnice v Košiciach odišlo z 330 pracovníkov celkovo 45 lekárov. Väčšina z nich mala zmluvy na dobu určitú, pracovali na čiastočný úväzok, niektorí odišli dohodou alebo do dôchodku.
V nemocnici v Banskej Bystrici prišlo o prácu 74 zamestnancov, v novozámockej nemocnice 38 ľudí s rôznym pracovným zaradením.
Škrty pokračujú
Len troch prepustili v trenčianskom zariadení. „V tomto roku pokračujeme v začatých racionalizačných opatreniach,“ povedal hovorca nemocnice Eugen Finkei. Koľkí by ešte mali prísť o prácu, nespresnil. Aj ostatné nemocnice, ktoré HN potvrdili tohtoročné škrty v radoch zamestnancov, taja podrobnosti. Prepúšťať chcú ešte napríklad v Banskej Bystrici či Bratislave.
Odborári pripúšťajú, že v niektorých zariadeniach je úprava počtu pracovníkov namieste. „Každá vláda hľadala cesty ako ušetriť. Pri predošlej
sa rušili nemocničné oddelenia a kliniky. Toto prepúšťanie vnímame tak, že sa hľadá cesta, ako efektívnejšie vynakladať peniaze poistencov,“ povedal Szalay.
Analytik INEKO Dušan Zachar nevedel posúdiť, či je v štátnych nemocniciach zbytočne veľa personálu. Ukáže sa to podľa neho až časom na tom, či táto redukcia nezhorší kvalitu a dostupnosť starostlivosti. „Podľa medzinárodného porovnania OECD máme zhruba priemerný počet lekárov a podpriemerný počet zdravotných sestier. Ale je isté, že riaditelia nemocníc museli nejako reagovať na obrovský podiel personálnych nákladov na celkových príjmoch nemocníc po zvýšení platov lekárov a sestier,“ dodal Zachar.
Malá záplata
Ku koncu roka 2012 bol dlh štátnych nemocníc o 40 miliónov eur menej ako rok predtým. V roku 2015 by mali nemocnice hospodáriť vyrovnane. Dosiahnuť to chce rezort nielen znižovaním prevádzkových nákladov nemocníc, ale aj zvýšenými príjmami od zdravotných poisťovní. „Plánujeme zefektívniť prevádzku v oblasti výnosov zdravotných poisťovní,“ povedal finančný riaditeľ ministerstva Viktor Očkay.
Podľa Zachara je len malá nádej, že sa to podarí. Ako dôvod uvádza zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, výrazný nárast dlhu štátnych nemocníc aj po oddlžení, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti či snahy o úplnú monopolizáciu zdravotného poistenia. „Doteraz uskutočnené racionalizačné opatrenia nemocníc sú len malou záplatou na obrovskej diere,“ dodal.