Hlavný favoriť na víťaza prezidentských volieb Miloš Zeman, bývalý premiér a expredseda ČSSD, si na začiatok okupácie spomína presne. „Spolu s priateľmi sme organizovali vysielanie legálneho Československého rozhlasu zo študentských internátov na pražskom Jarove, keď už to prestávalo byť z rozhlasu na Vinohradoch možné. Ešte deň pred okupáciou sme však mali v študentskom klube diskusiu, v ktorej zaznievali obavy z invázie,“ povedal Zeman pre server Lidovky.cz. Doplnil, že švajčiarska novinárka ich vtedy uisťovala, že sa nemajú čoho obávať. „Ak som mal do tej doby aj pod vplyvom Pražskej jari nejaké ilúzie o komunizme, tak som ich definitívne stratil... Následne som bol kvôli mojim postojom vyhadzovaný z práce.“ Jeho vzdor mu ostal až do 17. novembra, keď na Národnej triede ostal medzi dvomi tisíckymi ľudí, ktorí sa nedali zastrašiť tvrdým zákrokom polície. „Dnes sa už žiaľ zúčastňujú osláv ľudia, ktorí v ten deň na Národnej triede vôbec neboli. A o to hlasnejšie hovoria o 17. novembri,“ ďalej cituje server.
Jeho najsilnejší protikandidát Ján Fischer, úradnícky expremiér a dlhoročný šéf štatistického úradu, mal v 68´roku len 17 rokov. „Pohyboval som sa v pražských uliciach spolu s mojimi rodičmi v úplnom šoku... Zároveň som cítil beznádej a strach, že to, čo sa deje, zníčí veľmi nádejný proces na veľmi dlhú dobu, možno navždy. Našťastie som sa v tom druhom mýlil,“ povedal pre Lidovky.cz. V novembri 89´ išiel po svoju chorú mamu k tete, keď sa ulicami valili davy študentov. „Večer začali chodiť správy o brutálnom zákroku na Národnej triede. Nikomu z nás by však vtedy nenapadlo, že začína skutočná revolúcia a že koniec totality je už naozaj na dosah,“ hovorí Fischer.
Knieža Karel Schwarzenberg, minister zahraničných vecí, bol v prvých momentoch začiatku okupácie vo Viedni. „Po prvotnom šoku prišlo množstvo práce, pretože Viedeň bola plná Čechov a Slovákov, ktorí si netrúfali ísť domov. Najal som nejaké penzióny, jednu krčmu a tak sme sa o nich mohli postarať... Priviezli ku mne niekoľko ľudí a medzi nimi bol napríklad aj Milan Kundera, ktorý sa u nás ubytoval, než išiel potom ďalej,“ odpovedá pre server. Počas novembrových demonštrácií v roku 1989 bol však v Maďasku a z televízie sa dozvedel, že sa v Prahe niečo deje. „Ponáhľal som sa domov, na československom veľvyslanectve vo Viedni ma však odmietli s tým, že v Československu som nevítaná osoba, nechceli mi vydať vízum. To sa podarilo až po niekoľkých dňoch,“ povedal pre Lidovky.cz.