Úplný názov sochy je Statue of Liberty Enlightening the World (Socha Slobody osvetľujúcej svet).
Zásluhu na vzniku Sochy slobody mala skupinka francúzskych intelektuálov vedená spisovateľom a politikom Édouardom de Laboulaye, ktorá navrhla v roku 1865 víziu monumentu symbolizujúceho nezávislosť Spojených štátov amerických. Osobnosť, ktorá historicky vytvorila pevné spojivo medzi USA a Francúzskom bol Marie Joseph de Lafayette (1757–1834). V období bojov za nezávislosť amerických obcí od nadvlády Anglicka pôsobil ako generálmajor jednej z divízií operujúcich najmä v oblasti Rhode Islandu. Bol osobným priateľom prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona.
Socha mala byť financovaná verejnosťou na oboch stranách Atlantického oceánu. Vo Francúzsku sa uskutočňovali verejné zbierky, rôzne formy bazárov a lotérií. V USA sa konali benefičné divadelné predstavenia a aukcie, ale verejnosť váhala.
Autorom projektu aj návrhu Sochy slobody bol francúzsky sochár Frédéric–Auguste Bartholdi. Oceľovú výstuž 46 metrov vysokej sochy skonštruoval Gustave Eiffel. Socha navrhnutá v klasicizujúcom štýle je významná predovšetkým svojím symbolickým posolstvom cez atribúty horiacej fakle, tabuľky s dátumom dňa nezávislosti, diadému s lúčmi či otrockých reťazí pri nohách sochy. Odliali ju v 350 častiach, ktoré v roku 1885 do newyorského prístavu priviezla francúzska loď Isere.
Socha bola v USA, ale podstavec ešte nebol prichystaný. Kampaň za finančnú zbierku viedol na stránkach tlače známy vydavateľ a žurnalista Joseph Pulitzer, ktorý motivoval boháčov aj strednú vrstvu ostrou kritikou a dosiahol, že konštrukcia podstavca mohla byť dokončená v apríli 1886. Za štyri mesiace potom sochu dokázali zložiť do terajšej podoby a slávnostne predviesť verejnosti.
Otcovia Sochy slobody. Vľavo autor návrhu sochár Frédéric–Auguste Bartholdi, vpravo tvorca konštrukcie Gustave Eiffel.
Socha slobody sa stala jedným z prvých objektov na americkom pobreží, ktoré v 19. a 20. storočí vítali milióny prisťahovalcov prichádzajúcich do newyorského prístavu. Pamätník spolu s podstavcom meria 93 metrov. Samotná socha je vysoká 46 metrov a váži 205 ton. Je obľúbenou turistickou atrakciou.
Socha slobody bola zatvorená po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Uzavretie údajne nesúviselo s terorizmom, vnútorná časť monumentu si vyžadovala rekonštrukciu. Múzeum a vyhliadkovú plošinu znovu otvorili v roku 2004, ale koruna je prístupná len od roku 2009. V októbri 2011 Sochu slobody majú opäť zatvoriť, keďže podstúpi renováciu za 27,25 milióna dolárov (18,97 milióna eur).
Slovensko sa môže pochváliť zaujímavou atrakciou. V septembri 2003 bola v Galérii mesta Bratislavy otvorená výstava fotografií pochádzajúcich z kaštieľa vo Sv. Antone. Zreštaurované dobové fotografie z výstavby Sochy slobody odkrývajú pohľad na práce v dielňach. Viaceré fotografie zaznamenávajú makety, respektíve konštrukcie, ktoré Bartholdi vytvoril v rôznych veľkostiach. Podľa týchto makiet nakoniec realizoval samotnú sochu odetú do medených plátov. Na pohľadoch do dielní zaujme najmä mierka medzi postavami a fragmentmi samotnej sochy. Pôvod fotografií je neznámy. Sú však predpoklady, že ich priviezli cestovatelia Filip a Ferdinand Coburgovci. Keďže sa na ich paspartách nachádzajú francúzske značky, je možné, že rovnako ako socha pochádzajú práve z krajiny galského kohúta.